Gaštan jedlý

Podrobný popis

Gaštan jedlý - dlhoveký listnatý strom z oblasti južnej Európy a Malej Ázie, kde tvorí súčasť svetlých listnatých lesov a horských strání. V príhodných podmienkach dorastá do výšky 20–25 m, v záhradách a parkoch SR obvykle okolo 12–18 m, so širokou, klenutou korunou o šírke 8–12 m. Kmeň starších stromov máva hlboko brázditú borku, ktorá dodáva drevine výrazný charakter. Listy sú podlhovasto kopijovité, 10–20 cm dlhé, kožovité, s ostro pílovitým okrajom a dopredu smerujúcimi zubami, na líci lesklo tmavo zelené. Gaštanovník je jednodomý, samčie a samičie kvety sa objavujú na jednom strome. V júni až júli nesie nápadné krémovo žlté jahňady dlhé až 15 cm, samičie kvety sedia pri ich báze. Kvety sú opeľované vetrom aj hmyzom, ale druh nebýva plne samosprašný, pre istú a hojnú násadu plodov sa preto odporúča výsadba aspoň dvoch geneticky odlišných jedincov alebo rôznych kultivarov. Plody sú lesklé hnedé nažky, po dvoch až troch uzavreté v husto ostnitej čaške, ktorá pri dozrievaní v októbri puká. V podmienkach teplejších oblastí SR dozrievajú gaštany spravidla od začiatku do konca októbra. Dužinaté semeno má ľahko sladkastú, múčnatú chuť, po tepelnej úprave zjemňuje a aromatizuje pokrmy. Jedlé gaštany patria k tradičným surovinám stredomorskej kuchyne, používajú sa pečené, varené aj mleté ​​do pyré, dezertov a gaštanovej múky. Čerstvé plody majú vysoký podiel škrobu, vlákniny, vitamínu C a B vitamínov a tiež draslíka a horčíka, preto bývajú radené medzi výživovo cenné plody vhodné ako súčasť pestrej stravy.

Pestovanie: Vyžaduje teplejšie, chránené stanovište, najlepšie v nížinách a vinorodých oblastiach. Strom prospieva na plnom slnku, kde dobre vyzrieva drevo a plody, v polotieni rastie, ale plodí menej. Pôda má byť hlboká, dobre priepustná, humózna, s mierne kyslým pH približne 5,5 – 6,5. Gaštanovník neznáša silne vápenité, ťažké a zamokrené pôdy. Výsadba sa vykonáva na jar (marec–apríl) alebo na jeseň (október–november), stromy sa vysádzajú v spone 8–10 m, podľa predpokladanej veľkosti koruny. Po výsadbe je dôležitá výdatná zálievka a mulčovanie koreňového priestoru kôrou či štiepkou, ktoré chránia plytké korene pred prehrievaním a vysychaním. V prvých rokoch rastu sa tvaruje kostrová koruna, neskôr sa vykonáva len zdravotný rez a občasné presvetlenie, pretože plody sa tvoria na kratších postranných vetvách. Dospelé stromy sú pomerne odolné voči suchu, mladé výsadby však v horúcich rokoch citlivo reagujú na nedostatok vlahy. Z hľadiska zimnej klímy patrí gaštanovník medzi mrazuvzdorné dreviny. V stave pokoja znáša krátkodobé poklesy teplôt zhruba do −23 až −25 °C, pričom mladé stromčeky v chladnejších oblastiach ocenia zimnú prikrývku koreňov a ochranu kmienka jutou či rákosím. V záhradnej kompozícii sa gaštanovník jedlý uplatní ako solitér v priestrannej záhrade, v aleji pozdĺž príjazdovej cesty alebo v menších úžitkových výsadbách s ďalšími jedlými drevinami, napríklad orechmi, lieskami či muchovníkmi.

Autor: Nikol | Revízia: 2.12.2025