Franklinie americká Franklinia alatamaha

Podrobný popis

Franklinie americká - vzácny listnatý strom či ker, ktorý pochádza z juhovýchodných Spojených štátov, konkrétne z oblasti rieky Altamaha v Georgii. Dosahuje výšku asi 5 – 6 metrov a má tvar rozložitého kríka alebo menšieho stromu. Rastie pomaly, čo znamená, že dosiahnutie maximálnej výšky môže trvať niekoľko rokov. Kvety franklínie (Franklinia alatamaha) sú jedným z najvýraznejších prvkov tejto rastliny. Majú tvar veľkých, nádherných, čisto bielych pukov s mnohými okvetnými lístkami. Každý kvet je zložený z jednoduchých okvetných lístkov, ktoré sa postupne otvárajú, čím vytvárajú pôsobivý efekt. Sú relatívne veľké, obvykle dosahujú priemer 5 – 7 centimetrov a majú príjemnú, jemnú vôňu. Sú snehobiele a majú výrazne žlté tyčinky v strede kvetu. Pripomínajú kvety kamélií. Zaujímavé je aj obdobie kvitnutia – od augusta do októbra, teda v čase, keď je už väčšina rastlín dávno odkvitnutá. Listy franklínie sú podobné listom citrusových stromov, majú podlhovastý oválny tvar s jemne zúbkovanými okrajmi. Sú lesklé, tmavozelené a majú hladký povrch. Na jeseň sa farbia do odtieňov oranžovej, červenej a purpurovej, čo dodáva krajine nádherné jesenné farby.

Pestovanie: Franklínia vyžaduje teplé, chránené stanovište na plnom slnku, v nížinách znesie aj ľahký polotieň. Vyžaduje pôdu bez vápnika, humóznu a rovnomerne vlhkú, ale zároveň dobre priepustnú, s odporúčaným pH približne 4,5 – 6,5. Zle znáša prísušok aj dlhodobé zamokrenie, preto je výhodná drenážna vrstva a mulč z kôry či listovky, ktorý stabilizuje vlhkosť. Výsadba sa vykonáva najčastejšie od marca do mája alebo v septembri až októbri, s čo najmenším rušením koreňov. V dospelosti máva 3 – 6 m na výšku a 3 – 5 m do šírky, preto sa odporúča ponechať aspoň 2,5 – 3,5 m priestoru od ďalších drevín. Rez býva minimálny, obvykle len odstránenie suchých či križujúcich sa konárov na jar. Vyzreté rastliny znášajú približne -20 °C, v chránených polohách môže odolnosť klesnúť nižšie, citlivejšie býva jarné rašenie a neskoré mrazíky. V chladnejších oblastiach pomáha zimný kryt koreňovej zóny lístím a ochrana pred vysušujúcim vetrom. Z chorôb sa pri nevhodnej pôde môžu objaviť koreňové hniloby, v suchu sa zvyšuje riziko opadu listov a slabšieho kvitnutia. Hnojenie sa opiera o kompost alebo hnojivá pre kyslomilné dreviny, obvykle na jar a na začiatku leta, aby výhony do zimy vyzreli. Zalievanie je dôležité v období nasadzovania pukov v júli a auguste, voda sa vedie ku koreňom.

Autor: Nikol | Revízia: 12. 2. 2026