Flox šidlolistý 'Maischnee' - Phlox subulata 'Maischnee'

Podrobný popis

Flox šidlolistý 'Maischnee' - pôdopokryvná skalnička z východnej časti Severnej Ameriky, prirodzene rastúca na suchých, piesočnatých a kamenistých pôdach. Kultivar 'Maischnee' sa pestuje pre čisto biely kvet, ktorý v apríli a máji vytvorí súvislý jarný koberec. Výhony sa plazia pri zemi a zakoreňujú v uzlinách, čím porast postupne zahusťuje. Úzke, šidlovité listy sú zelené, v miernych zimách vždyzelené, v horších podmienkach skôr poloopadavé. Dospelá rastlina máva približne 10–20 cm výšky a 30–60 cm šírky. Kvety sú päťpočetné, s ľahko vykrojenými lalokmi, v centre so žltým očkom. V čase kvitnutia lákajú včely a ďalšie drobné opeľovače. V záhrade sa uplatnia na obruby, do štrkových záhonov, skaliek i do výsadieb na suché múriky. Výborne ladí s taričkou, husníkom, nízkymi kosatcami a jarnými cibuľovinami, kde biela farba zvýrazní pastelové aj sýte odtiene okolitých rastlín. Po odkvitnutí porast zostáva celistvý a jemná textúra listov funguje ako zelený koberec medzi kameňmi. Na svahoch pomáha spevniť povrch a obmedzuje zaburinenie, pritom neprerastá do okolitých trvaliek tak agresívne ako niektoré rýchlejšie pôdopokryvné druhy.

Pestovanie: Pestovanie plamienky šidlovitej stojí na plnom slnku a spoľahlivej drenáži. Najlepšie prosperuje na slnečnom stanovisku, znesie aj ľahký polotieň, kde však býva porast redší a kvitnutie slabšie, dôležité je vyhnúť sa zimnému zamokreniu, ktoré skracuje životnosť vankúšov. Ideálna pôda je ľahká, piesočnatá až štrkovitá, dobre priepustná a skôr suchšia, s mierne kyslou až neutrálnou reakciou približne pH 6,0–7,5, vo vápenitejších pôdach obvykle rastie bez problémov, pokiaľ voda rýchlo odteká. V ťažších pôdach sa štruktúra zlepšuje prídavkom štrku a hrubého piesku, minerálny mulč z jemného štrku udržuje krčok suchší a obmedzuje zahnívanie. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe a pri zakoreňovaní, neskôr rastlina znáša prísušok lepšie ako dlhodobú vlhkosť, v lete sa zalieva skôr nárazovo pri dlhšom suchu. Hnojenie sa drží striedme, často postačí jarná tenká vrstva kompostu, vyššie dávky dusíka podporujú mäkký rast a slabšie kvitnutie. Po odkvitnutí sa niekedy vykonáva plytké skrátenie výhonov na zhustnutie a obmedzenie vyhoľovania stredu. Výsadba v našich podmienkach prebieha najčastejšie od marca do októbra mimo mrazov, odporúčané rozostupy sú obvykle 30–35 cm, teda približne 7–11 rastlín na m². V nádobách sa používa ľahký, minerálne ladený substrát s drenážnou vrstvou a spoľahlivým odtokom, v zime je citlivejší koreňový bal a rizikové býva premokrenie pri mraze. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín je vysoká, bežne okolo −40 °C, problémom nebýva mráz, ale vlhko v zime, pre začiatočníkov sa osvedčuje nepestovať porast v ťažkej ílovitej pôde bez drenáže, neprelievať a nenechávať vankúše dlhodobo v tieni.

Autor: Kristýna | Revízia: 04.02. 2025