Fakľa 'Rumba' - Eremurus isabellinus 'Rumba'

Podrobný popis

Fakľa 'Rumba' - pochádza z okruhu druhov stepí a polopúští západnej a strednej Ázie. Samotný hybrid vznikol krížením E. olgae a E. stenophyllus a do záhrad sa rozšíril na prelome 19. a 20. storočia. Kultivar 'Rumba' je registrovaný v holandskej cibuľárskej databáze KAVB, registrácia je uvádzaná pod menom Twaalfhoven z roku 2001. Vytvára prízemnú ružicu úzkych, modrozelených listov, z ktorej vyrastajú bezlisté, pevné stonky vysoké približne 1,3 – 1,6 m. V júni až júli nesie husté, štetkovité strapce drobných hviezdicovitých kvetov v teplom oranžovom odtieni, ktoré sa otvárajú postupne zdola nahor. V súkvetí býva niekoľko stoviek kvetov a celková dĺžka kvitnúcej časti môže zaberať takmer polovicu stonky. Kvet je bez výraznej vône a vďaka pevným stonkám sa uplatní aj ako kvet na rez. Rastlina je vyhľadávaná včelami a ďalšími opeľovačmi a v záhone vytvára výraznú zvislú líniu, ktorá vyvažuje širokolisté trvalky aj kríky. Olistenie počas kvitnutia postupne zaťahuje, preto pôsobí najprirodzenejšie vo výsadbách s okrasnými trávami a neskôr rašiacimi trvalkami, napríklad so šalviami, kocúrnikom, echinaceami alebo železníkom.

Pestovanie: Na pestovanie sa osvedčuje plné slnko a teplé, chránené stanovište, pretože vysoké kvetné stvoly môžu byť v prievane náchylnejšie na vyvrátenie. Kľúčová je hlbšia, veľmi priepustná pôda s dostatkom minerálnej zložky, napríklad hlinitopiesočnatá s prímesou štrku, a pH zhruba 6,5–7,8. V ťažkých íloch sa zvyšuje riziko vyhnitia dužnatých koreňov, preto býva vhodný vyvýšený záhon, drenážna vrstva a mulč z kameniva, ktorý drží sušší krčok. Zálievka je dôležitá na jar počas rastu av čase tvorby stvolu, po odkvitnutí rastlina prechádza do dormancie a premokrenie v lete aj v zime jej škodí. Hnojenie sa obvykle obmedzuje na jarné pridanie vyzretého kompostu alebo dlhodobo pôsobiaceho hnojiva s nižším podielom dusíka. Výsadba hľuzovitých koreňov sa vykonáva najčastejšie v septembri až októbri alebo skoro na jar, do hĺbky približne 10–15 cm, s opatrným rozložením „hviezdicovitých“ koreňov. Rozostupy sa volia okolo 50–60 cm, teda zhruba 3–4 rastliny na m². V podmienkach SR býva mrazuvzdornosť približne do −20 °C, v suchej a priepustnej pôde býva vyššia, napriek tomu sa v chladnejších polohách odporúča zimný kryt proti vlhku. Z chorôb sa môžu objaviť hniloby koreňov pri premokrení a šedá pleseň na kvetenstvo za daždivého počasia, zo živočíšnych škodcov niekedy slimáci na mladých výhonkoch. V nádobe je pestovanie možné iba v hlbokom kontajneri s minerálnym substrátom as istotou suchého zimovania. U vyšších jedincov sa na exponovaných miestach uplatní nenápadná opora, najmä v období búrok.

Autor: Nikol | Revízia: 10.2. 2026