Fakľa 'Cleopatra' - Eremurus isabellinus 'Cleopatra'

Podrobný popis

Fakľa 'Cleopatra' - patrí do skupiny záhradných hybridov známych ako Eremurus × isabellinus, ktorých rodičia pochádzajú z horských a stepných oblastí strednej Ázie. Rastlina vytvára na jar prízemnú ružicu úzkych, remenitých listov, ktoré po odkvitnutí postupne zaťahujú do letného pokoja. V júni vyrastá pevný, vzpriamený stvol zakončený hustým klasom 50–80 cm, zloženým z množstva drobných, hviezdicovitých kvetov. Pri kultivare 'Cleopatra' prevažuje marhuľovo oranžový až medeno oranžový tón s teplejším efektom v záhone. Celková výška sa pohybuje približne 120 – 150 cm, šírka trsu býva okolo 40 – 60 cm. Kvety poskytujú nektár a peľ a bývajú navštevované včelami aj čmeliakmi. V záhradnej kompozícii sa uplatňuje ako vertikálny akcent medzi okrasnými trávami, šantou, šalviami, rebríčkami alebo v kontraste s guľovitými kvetmi cesnakov. Klas sa hodí aj na rez, vo váze vydrží pri pravidelnej výmene vody niekoľko dní a vnáša do interiéru rovnakú ľahkosť ako na záhone. Po zaschnutí kvetenstva môže klas zostať do jesene ako jemná štruktúra.Vďaka svojmu exotickému vzhľadu sa výborne hodí do moderných aj klasických záhrad, najlepšie ako solitér alebo v kombinácii s okrasnými trávami a ďalšími trvalkami.

Pestovanie: Na pestovanie sa osvedčuje plné slnko a teplé, chránené stanovište, pretože vysoké kvetné stvoly môžu byť v prievane náchylnejšie na vyvrátenie. Kľúčová je hlbšia, veľmi priepustná pôda s dostatkom minerálnej zložky, napríklad hlinitopiesočnatá s prímesou štrku, a pH zhruba 6,5–7,8. V ťažkých íloch sa zvyšuje riziko vyhnitia dužnatých koreňov, preto býva vhodný vyvýšený záhon, drenážna vrstva a mulč z kameniva, ktorý drží sušší krčok. Zálievka je dôležitá na jar počas rastu av čase tvorby stvolu, po odkvitnutí rastlina prechádza do dormancie a premokrenie v lete aj v zime jej škodí. Hnojenie sa obvykle obmedzuje na jarné pridanie vyzretého kompostu alebo dlhodobo pôsobiaceho hnojiva s nižším podielom dusíka. Výsadba hľuzovitých koreňov sa vykonáva najčastejšie v septembri až októbri alebo skoro na jar, do hĺbky približne 10–15 cm, s opatrným rozložením „hviezdicovitých“ koreňov. Rozostupy sa volia okolo 50–60 cm, teda zhruba 3–4 rastliny na m². V podmienkach SR býva mrazuvzdornosť približne do −20 °C, v suchej a priepustnej pôde býva vyššia, napriek tomu sa v chladnejších polohách odporúča zimný kryt proti vlhku. Z chorôb sa môžu objaviť hniloby koreňov pri premokrení a šedá pleseň na kvetenstvo za daždivého počasia, zo živočíšnych škodcov niekedy slimáci na mladých výhonkoch. V nádobe je pestovanie možné iba v hlbokom kontajneri s minerálnym substrátom as istotou suchého zimovania. U vyšších jedincov sa na exponovaných miestach uplatní nenápadná opora, najmä v období búrok.

Autor: Kristína | Revízia: 23.01. 2026