Eukalyptus gunnii 'Silverana' Eucalyptus gunnii 'Silverana'

Podrobný popis

Eukalyptus gunnii 'Silverana' - pochádza z chladnejších a veterných polôh Tasmánie, kde rastie aj v mrazových kotlinách a na náhorných plošinách. Kultivar 'Silverana' je moderná selekcia s právnou ochranou PBR, uvádzaná pod kódom 'Ion40'. V licenčnej databáze Plantipp je ako šľachtiteľ uvedený Luc Harvengt. Rastlina je stálezelená, s výrazne striebristo modrým olistením. Najväčšiu okrasnú hodnotu majú okrúhle juvenilné listy, ktoré na husto rozkonárených výhonkoch vytvárajú jemnú, až „dymovú“ textúru. Pri pomädlení listov sa uvoľňuje typická aróma silíc, preto sa vetvičky často používajú do väzieb a zimných aranžmánov. Habitus je kompaktnejší a hustejší než u bežného druhu, napriek tomu si zachováva svižné tempo rastu. V záhrade pôsobí ako architektonická solitéra pri terasách, v štrkových záhonoch aj v kombinácii s travinami a suchomilnými trvalkami, kde studený odtieň listov vyvažuje teplé farby kvetov. Staršie listy sa postupne predlžujú a získavajú sivozelený, mierne oinovatený povrch, kmeň a silnejšie vetvy majú hladkú borku, ktorá sa v tenkých prúžkoch odlupuje. Vďaka stálezelenosti poskytuje kultivar štruktúru aj v zime a jeho farba dobre ladí s tmavozelenými ihličnanmi aj s purpurovými listami okrasných drevín.

Pestovanie: V našich podmienkach sa osvedčuje plné slnko, závetrie a čo najteplejšia mikroklíma, najmä v prvých 3 – 5 rokoch po výsadbe. Pôda má byť priepustná, piesočnatá až hlinito-piesočnatá, bez dlhodobého zamokrenia. Vyhovuje mierne kyslá až neutrálna reakcia s pH približne 5,5 – 6,5. Zálievka sa u čerstvo vysadených rastlín udržiava pravidelná, po zakorenení je kultivar odolnejší voči prechodnému suchu. V nádobe sa používa vzdušný substrát s drenážou na dne a prihnojovanie býva striedme, aby výhonky do zimy dobre vyzreli. Rez sa vykonáva na jar; ak je cieľom udržať nižšiu výšku a podporiť tvorbu juvenilných listov, typické je skracovanie mladých výhonkov. Výsadba z kontajnera býva možná od marca do októbra. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pri tomto kultivare v európskych zdrojoch najčastejšie uvádza okolo -15 °C, pri rastlinách v kvetináči je bezpečnejší zimný kryt alebo prezimovanie v chladnom svetlom priestore. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlhkosť a v zime tlmí výkyvy teplôt v koreňovej zóne. V chladnejších oblastiach je užitočná zimná ochrana kmienka a koreňového krčka, najmä po jesennej výsadbe. Pri nádobách sa počíta s pravidelným presádzaním do väčšieho objemu, aby korene mali priestor a substrát nezostával dlhodobo mokrý. Z chorôb sa pri premokrení spomína koreňová hniloba, zo živočíšnych škodcov sa v Európe uvádzajú hrčiarky a cicavý hmyz na listoch, obvykle pri strese suchom alebo vetrom.

Autor: Kristýna | Revízia: 18. 02. 2026