Dvojradovka múrová Diplotaxis muralis

Podrobný popis

Dvojradovka múrová - tzv. divoká rukola. V záhrade sa správa ako krátkoveká jednoročka až dvojročná rastlina, ktorá rýchlo tvorí prízemnú ružicu laločnatých listov a následne tenšie, rozkonárené stonky. Bežná výška v čase kvitnutia je 20 – 60 cm, šírka trsu okolo 15 – 30 cm. Od júna do septembra sa na vrcholoch objavujú strapce štvorpočetných žltých kvetov, vyhľadávané včelami a drobnými pestricami. Listy sa používajú podobne ako rukola, do miešaných šalátov, na obložené pečivo alebo na dochutenie cestovín. Chuť sa mení s vekom listu, mladé sú jemne korenisté, staršie bývajú výraznejšie štipľavé. Po odkvitnutí nasadzuje úzke šešule so semenami, ktoré sa môžu v teplejších polohách ľahko vysemeňovať. Vzhľadom na pôvod z teplejších oblastí sa dobre uplatní v bylinkovej časti záhona aj v mobilných hrantíkoch, kde vytvára sviežu, rýchlo obnovovanú vňať. Listy prirodzene obsahujú horčičné silice typické pre kapustovité a tiež vitamín C a vitamín K, ktoré sa bežne uplatňujú v strave. V poľnohospodárstve sa druh niekedy spomína aj ako zelené hnojenie, pretože rýchlo zakrýva pôdu a po zapracovaní pridáva organickú hmotu.

Pestovanie: Preferuje plné slnko, v letných horúčavách znesie aj ľahký polotieň. Pôda býva priepustná, skôr suchšia až mierne vlhká, s dobrou zásobou živín a reakciou približne pH 6 – 8, vápenité podklady jej vyhovujú. Výsevy sa vykonávajú od marca do mája alebo znovu v auguste až septembri pre jesenný a jarný zber, v nádobe je vhodný hlbší kvetináč s drenážou. Listy sa zberajú priebežne od apríla do októbra, najjemnejšie sú pri pravidelnom zrezávaní mladé ružice. Kvitnutie prebieha zvyčajne v júni až septembri, po vybehnutí do kvetu listy rýchlo tuhnú a zosilňuje ich štipľavosť. Zálievka má byť rovnomerná, bez dlhého premokrenia, krátkodobé sucho znáša lepšie než ťažký mokrý substrát. Najčastejšími škodcami bývajú skočky a vošky, v suchu sa objavujú typické drobné okienkové požerky na listoch, pomáha jemná sieť a udržiavanie rovnomernej vlhkosti. Do záhona sa počíta približne 50 – 80 rastlín na m² podľa zamýšľaného zberu listov, v riadkoch sa ponecháva 10 – 15 cm. V teplejších oblastiach môže časť rastlín prezimovať ako prízemná ružica a skoro na jar znovu obraziť, v chladnejších polohách sa pestuje skôr ako jednoročná listová zelenina. Hnojenie sa drží mierne, prebytok dusíka zvyšuje krehkosť pletív a láka vošky. Vhodné je mulčovanie jemnou organickou hmotou, ktoré obmedzuje výkyvy vlhkosti a udržiava listy čisté pri zbere.

Autor: Nikol | Revízia: 19. 2. 2026