Dužistopka sladká Hovenia dulcis

Podrobný popis

Dužistopka sladká - opadavý strom či ker z čeľade Rhamnaceae pochádzajúci z východnej Ázie, predovšetkým z Číny, Kórey a Japonska, kde rastie na okrajoch lesov a v teplejších horských oblastiach. V európskych podmienkach sa pestuje ako menej bežná ovocná odroda aj ako zbierková drevina. Dorastá do 6-10 m výšky a 4-8 m šírky, vytvára rozložitú až široko vajcovitú korunu. Listy má striedavé, široko vajcovité, 8-15 cm dlhé, s nápadnou žilnatinou, na jeseň sa farbia do žlta. V júni až júli sa objavujú metliny drobných belavých kvetov, ktoré poskytujú nektár a peľ opeľovačom. Po odkvitnutí sa vyvíjajú malé suché tobolky, avšak hospodársky význam majú zdužnatené kvetné stopky. Tie sa počas septembra až októbra sfarbujú do žlto-hneda až červeno-hneda, dužnatejú a získavajú sladkú chuť pripomínajúcu sušené ovocie, hrušku či hrozienka. Konzumujú sa čerstvé, sušené alebo sa využívajú na prípravu sirupov a nápojov. Obsahujú jednoduché cukry, menšie množstvo vitamínu C a minerálne látky. V tradičnom ázijskom liečiteľstve sa využívajú rôzne časti rastliny, najmä plody a stopky, na prípravu odvarov.

Pestovanie: Vyžaduje teplé, slnečné a chránené stanovište, ideálne s južnou expozíciou. Pôda má byť hlbšia, priepustná, stredne výživná, s pH približne 6-7,5. V ťažkých a zamokrených pôdach dochádza k oslabeniu rastu. Výsadba sa vykonáva na jar alebo na jeseň, mladé stromčeky vyžadujú pravidelnú zálievku do doby zakorenenia. Rez sa obmedzuje na výchovný rez v mladosti a odstránenie poškodených konárov. Strom plodí zvyčajne od 3.-5. roku po výsadbe. Mrazuvzdornosť dospelých jedincov dosahuje približne -18 až -20 °C, mladé rastliny sú citlivejšie a v chladnejších oblastiach SR sa odporúča zimná ochrana kmienka a koreňovej zóny. Druh je prevažne samoopelivý, prítomnosť ďalšieho jedinca však môže zvýšiť násadu plodov. Choroby a škodcovia sa v našich podmienkach objavujú zriedka.

Autor: Jana | Revízia: 16. 2. 2026