Drieň veľkoplodý 'Wladymirskij' - kontajner Cornus mas 'Wladymirskij'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Wladymirskij' - špičkový, vysoko produktívny zástupca drieňa, ktorý sa cení pre veľmi veľké plody a pevnú dužinu, vďaka čomu patrí medzi najobľúbenejšie veľkoplodé odrody. Rastie ako stredne vzrastný strom alebo hustý ker, ktorý v dospelosti dosahuje výšku 3 až 4 metre. Vytvára pravidelnú a dobre rozvetvenú korunu, ktorá umožňuje ľahký zber plodov a je vhodná aj na začlenenie do väčších záhradných celkov. Listy sú podlhovasté, vajcovité, sýtozelenej farby s typickou výraznou žilnatinou. Na jeseň sa sfarbujú do príjemných odtieňov, čím predlžujú vizuálnu atraktivitu rastliny v záhrade. Rastlina kvitne veľmi skoro na jar, keď sa na konároch objavujú drobné zlatožlté kvety. Plody dozrievajú v druhej polovici augusta a v septembri. Sú veľké, majú fľaškovitý tvar a sýto tmavočervenú až černejúcu lesklú šupku. Dužina je veľmi pevná, šťavnatá, so sladkokyslou, aromatickou chuťou. Táto odroda je čiastočne samoopelivá, na dosiahnutie maximálnej úrody sa však odporúča výsadba v blízkosti inej odrody drieňa ako opeľovača.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Len v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie či polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva len v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahujú plody drieňa aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovacie schopnosti. Drieň sa preto už po stáročia využíva na prípravu džemov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 16. 7. 2026