Drieň veľkoplodý 'Szafer' - kontajner Cornus mas 'Szafer'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Szafer' - poľská ovocná odroda drieňa obyčajného, vyšľachtená v prostredí Arboréta Bolestraszyce, kde sa dlhodobo zhromažďujú a hodnotia veľkoplodé selekcie. Tvorí viackmeňový ker až menší strom so široko kužeľovitou korunou, v záhradách zvyčajne 3–5 m vysoký a 3–4 m široký. Koncom zimy, najčastejšie vo februári až v marci, rozkvitá na bezlistých výhonoch drobnými žltými okolíkmi, ktoré vyhľadávajú opeľovače. Plody sú hruškovité, tmavočervené, až 7,2 g, dužina je šťavnatá a aromatická. Obsah cukrov sa v literatúre uvádza okolo 14–16 %, kyselín približne 2,4 %, preto chuť pôsobí sladko so živou ovocnou kyslosťou. Odroda je cenená tým, že zrelé plody na kri dlho držia a zber sa môže rozložiť do niekoľkých týždňov. Využitie je univerzálne: priama konzumácia, džemy, kompóty, šťavy aj likéry, pričom vyšší podiel pektínov napomáha prirodzenému želírovaniu. Listy sú široko vajcovité, v lete sýtozelené a na jeseň prechádzajú do žltých až purpurových odtieňov. Staršie kmene môžu byť šupinato odlupčivé a zvýraznia zimnú siluetu. Plody sa zvyčajne zbierajú od konca augusta do septembra, podľa priebehu leta až do začiatku októbra. V čase plnej zrelosti zmäknú a ľahko sa oddeľujú, preto sa zber často vykonáva opakovane.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie či polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa takisto vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kristýna | Revízia: 18.02. 2026