Drieň veľkoplodý 'Swietljaczok' Cornus mas 'Swietljaczok'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Swietljaczok' - vyhľadávaná odroda drieňa, ktorá je cenená pre veľmi skoré dozrievanie a vysokú kvalitu plodov, vďaka čomu je obľúbenou voľbou na produkčné aj záhradkárske pestovanie. Rastie ako stredne vzrastný strom alebo ker, ktorý v dospelosti dosahuje výšku 3 až 4 metre. Vytvára pravidelnú a dobre rozvetvenú korunu, ktorá umožňuje ľahký prístup pri zbere a pôsobí úhľadným dojmom. Listy sú podlhovasté až vajcovité, majú sýtozelenú farbu a typickú výraznú žilnatinu. Na jeseň sa sfarbujú do atraktívnych odtieňov, čím zvyšujú vizuálnu hodnotu rastliny v záhrade počas celej sezóny. Rastlina kvitne veľmi skoro na jar drobnými zlatožltými kvetmi, ktoré sú významným zdrojom potravy pre skoré opeľovače. Plody dozrievajú veľmi skoro, zvyčajne už v prvej polovici augusta. Sú veľké, fľaškovitého tvaru a majú sýtočervenú lesklú šupku. Dužina je šťavnatá, sladkokyslá a chuťovo vyvážená, čo ju predurčuje na priamu konzumáciu aj na všestranné kuchynské spracovanie. Táto odroda je čiastočne samoopelivá, na dosiahnutie vysokých a pravidelných úrod je však veľmi vhodné vysadiť v blízkosti inú odrodu drieňa ako opeľovač.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie či polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa takisto vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu džemov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 16. 7. 2026