Drieň veľkoplodý 'Starokijewskij' - kontajner Cornus mas 'Starokijewskij'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Starokijewskij' - jedna z najvýnosnejších a najstabilnejších odrôd drieňa obyčajného, ktorá predstavuje špičku ukrajinského šľachtenia. Je známa svojou obrovskou adaptabilitou a schopnosťou plodiť aj v náročnejších podmienkach. Rastie ako vitálny, rozložitý ker s hustou korunou, ktorý v dospelosti dosahuje výšku okolo 3 až 4 metrov. Vďaka tomu, že sa táto odroda ponúka v kontajneri, má výhodu silného koreňového balu, ktorý minimalizuje stres po presadení a umožňuje výsadbu prakticky kedykoľvek od jari do jesene. Listy sú sýtozelené, oválne a vytvárajú veľmi kompaktný a zdravý vzhľad kra. Táto odroda kvitne veľmi skoro, zvyčajne v marci, keď sa konáre pokryjú stovkami drobných žltých kvetov. Kvety sú mimoriadne odolné voči jarným teplotným výkyvom, čo zaručuje, že táto odroda prinesie bohatú úrodu takmer každý rok. Plody patria k tým najväčším. Sú to mohutné, pretiahnuté kôstkovice s hmotnosťou často presahujúcou 6 gramov. Majú elegantný fľaškovitý tvar a v plnej zrelosti, ktorá nastáva v druhej polovici augusta, získavajú tmavočervenú až vínovú farbu. Dužina je sýtočervená, veľmi mäsitá a má vysoký obsah sušiny aj cukrov. Chuť je plná, sladkokyslá a veľmi harmonická. Kôstka je pri tejto odrode veľmi malá a úzka, čo zvyšuje výťažnosť pri spracovaní. Táto odroda sa uplatní najmä v úžitkových výsadbách, kde je cenená pre svoju extrémnu plodnosť (dospelý ker dokáže dať desiatky kilogramov ovocia). Sadenice z kontajnera sú ideálne na rýchle založenie jedlého plota alebo ako dominantný solitér v ovocnej časti záhrady.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Len v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepovanca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva len v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne sa z neho vyrába víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu džemov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 25. 2. 2026