Drieň veľkoplodý 'Semen' Cornus mas 'Semen'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Semen' - ukrajinská odroda vyšľachtená v programe Národnej botanickej záhrady M. M. Hryška v Kyjeve. Rastie stredne silno až silno a vytvára rozložitý ker alebo menší strom, ktorý v dospelosti bežne dosahuje približne 3–5 m na výšku a podobnú šírku. Pred rašením listov, zvyčajne vo februári až v marci, sa konáre pokrývajú množstvom drobných zlatožltých kvetov. Kvitnutie je cenné pre včely a ďalších skorých opeľovačov. Plody sú veľké, hruškovité až oválne, tmavočervené až čerešňovo sfarbené a zvyčajne vážia približne 6–7 g. Dužina je pevnejšia, šťavnatá, aromatická a po plnom dozretí príjemne sladkokyslá. Drienky dozrievajú od konca augusta do prvej polovice septembra, dobre držia na stopkách a predčasne neopadávajú. Hodia sa na priamu konzumáciu, na džemy, rôsoly, kompóty, sirupy, šťavy, sušenie aj mrazenie. V záhrade sa uplatní ako ovocný solitér, súčasť jedlej záhrady, prírodne ladenej výsadby alebo voľne rastúceho živého plota. Na pravidelnejšiu a väčšiu násadu je vhodná druhá odroda drieňa s rovnakým termínom kvitnutia, napríklad 'Jolico', 'Devín' alebo 'Titus'.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Len v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva len v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou nutné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kristýna | Revízia: 11.08. 2026