Drieň veľkoplodý 'Schumener' Cornus mas 'Schumener'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Schumener' - výrazná a spoľahlivá odroda drieňa obyčajného, ktorá patrí k overeným európskym selekciám s vysokou úžitkovou hodnotou. Rastie ako vitálny, vzpriamený ker, ktorý sa postupom rokov rozrastá do široko vajcovitej, husto rozvetvenej koruny. V dospelosti dosahuje výšku okolo 3 až 4 metrov. Je cenená pre svoju mimoriadnu odolnosť voči nepriaznivým klimatickým podmienkam a schopnosť stabilne plodiť aj vo vyšších polohách. Listy sú pevné, sýtozelené s výrazným leskom, čo dodáva kru veľmi zdravý a dekoratívny vzhľad počas celej vegetácie. Podobne ako ostatné driene, aj táto odroda je jedným z prvých poslov jari – vykvitá v priebehu marca záplavou drobných žltých kvietkov v guľovitých okolíkoch, ktoré sú nenahraditeľným zdrojom potravy pre včely po zimnom spánku. Plody sú veľké, dosahujú hmotnosť okolo 5 gramov a majú klasický oválny až mierne pretiahnutý tvar. Dozrievajú postupne od konca augusta do polovice septembra. V plnej zrelosti majú plody sýtočervenú, čerešňovú farbu a vysoký lesk. Dužina je mäsitá, veľmi šťavnatá a vyznačuje sa vyváženým pomerom cukrov a kyselín, čo jej dáva osviežujúcu, plnú chuť. Táto odroda je známa tým, že plody po dozretí menej opadávajú, čo umožňuje dlhšie obdobie zberu priamo z kra. Táto odroda sa uplatní najmä v úžitkových záhradách a sadoch, kde sa vyžaduje spoľahlivosť a vysoká kvalita plodov na ďalšie spracovanie. Vďaka svojej hustej korune je však výborná aj na tvorbu jedlých živých plotov alebo ako solitérny prvok v prírodne ladených záhradách. 

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu veľmi nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 25. 2. 2026