Drieň veľkoplodý 'Priorski' - kontajner Cornus mas 'Priorski'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Priorski' - patrí medzi ovocné formy drieňa obyčajného, dlhovekej dreviny pôvodom z juhu Európy a juhozápadnej Ázie, ktorá v prírode rastie na svetlých stráňach a okrajoch lesov, často na vápenatých podkladoch. V záhrade vytvára hustý, rozložitý ker až menší strom bez tŕňov, s jemne lesklými, vajcovitými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do žltých až oranžových tónov. Už na konci zimy a na začiatku jari, zvyčajne v marci až apríli, sa na holých konároch otvárajú drobné žlté kvety v okolíkoch a poskytujú skorú pastvu pre opeľovače. Odroda 'Priorski' je cenená pre veľkoplodé, oválne drienky sfarbené do sýtočervena, ktoré dozrievajú na prelome augusta a septembra. Plody mávajú priemernú hmotnosť okolo 3,5 g a pri plnej zrelosti býva obsah cukrov zhruba 14 %, takže chuť pôsobí vyvážene sladkokyslo. Dužina je šťavnatá a aromatická, hodí sa na priamu konzumáciu aj na džemy, šťavy, sirupy, kompóty alebo ovocné vína. Drienky prirodzene obsahujú vitamín C a množstvo farbív a trieslovín, preto sa tradične používajú aj v domácej kuchyni a ľudovom spracovaní bez prehnaných zdravotných tvrdení. Na vyššiu a pravidelnejšiu násadu plodov sa v blízkosti uplatní ešte druhá odroda drieňa, napríklad 'Pioneer' alebo 'Wydubietskij', pretože krížové opelenie zvyčajne zvyšuje úrodu.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého tvorba je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posypáva mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne sa z neho vyrába víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu lekvárov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.02. 2026