Drieň veľkoplodý 'Podolski' Cornus mas 'Podolski'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Podolski' - poľská ovocná odroda drieňa, vyšľachtená Narcyzom Pióreckým a Jerzym Pióreckým v rámci výberu veľkoplodých foriem spojeného s Arborétom Bolestraszyce. Do kultúry bola uvedená v roku 2008. Vyniká predovšetkým neskorým dozrievaním, veľkými plodmi a priaznivým pomerom dužiny ku kôstke. Rastie ako hustejší viackmenný ker alebo menší strom, v dospelosti zvyčajne dosahuje výšku 4–6 m a šírku približne 3–5 m. Rast je v mladosti pomerne svižný, neskôr sa spomaľuje. Vajcovité, sýtozelené listy majú výraznú oblúkovitú žilnatinu a na jeseň sa sfarbujú do žltých až červenkastých odtieňov. Veľkú okrasnú hodnotu má drieň už na konci zimy. Vo februári až v marci, ešte pred rašením listov, sa na konároch otvárajú početné drobné žlté kvety usporiadané v okolíkoch. Patrí tak medzi skoro kvitnúce ovocné dreviny a za priaznivého počasia poskytuje jednu z prvých jarných pastiev pre včely a ďalší opeľujúci hmyz. Plody odrody 'Podolski' sú oválne až pretiahnuto oválne, v plnej zrelosti sýto až tmavočervené a dosahujú priemernú hmotnosť okolo 4–5 g. Dozrievajú neskôr ako pri mnohých bežných odrodách, prevažne počas septembra až októbra. Zrelá dužina je šťavnatá, aromatická a sladkokyslá, zatiaľ čo pred úplným vyzretím môže byť výraznejšie nakyslá a zvieravá. Plody majú pomerne malú kôstku a hodia sa na priamy konzum aj na džemy, rôsoly, sirupy, šťavy, omáčky, sušenie alebo výrobu tradičných ovocných likérov. Prirodzene obsahujú vitamín C, organické kyseliny, polyfenoly a červené farbivá zo skupiny antokyánov. Odroda môže plodiť aj pri samostatnom pestovaní, pre pravidelnejšiu a vyššiu násadu je však vhodné krížové opelenie inou odrodou drieňa kvitnúcou v rovnakom období, napríklad 'Szafer', 'Bolestraszycki', 'Jolico' alebo 'Elegantnyj'.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Nevyhovuje mu ani silnejšie zatienenie. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého tvorba je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Jana | Revízia: 28.08. 2026