Drieň veľkoplodý 'Paczoski' - kontajner Cornus mas 'Paczoski'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Paczoski' - výnimočná a historicky významná odroda drieňa obyčajného, ktorá nesie meno slávneho poľského botanika Józefa Paczoského. Patrí k veľkoplodým selekciám, ktoré vynikajú svojou robustnosťou a pravidelnou úrodou. Rastie ako silný, vitálny ker so široko rozložitou korunou, ktorý v dospelosti dosahuje výšku okolo 4 metrov. Vďaka dodaniu v kontajneri má rastlina dokonale vyvinutý koreňový bal, čo uľahčuje jej výsadbu do záhrady počas celého roka a zaisťuje rýchlu adaptáciu na nové stanovište. Listy sú sýtozelené, široko eliptické a na jeseň vytvárajú farebnú kulisu v odtieňoch žltej a oranžovohnedej. Táto odroda je známa svojou neuveriteľnou odolnosťou a schopnosťou kvitnúť veľmi skoro na jar – už v marci – keď jej holé konáre pokryjú stovky žltých kvietkov. Kvety sú bohaté na peľ a nektár, čo z tejto odrody robí kľúčovú rastlinu pre prebúdzajúce sa včelstvá. Plody sú veľké, dosahujú hmotnosť 5 až 6 gramov a majú klasický, mierne pretiahnutý oválny tvar. Dozrievajú v druhej polovici augusta. Farba plodov je v plnej zrelosti krásne sýtočervená s jemným leskom. Dužina je pevná, mäsitá a má veľmi príjemnú, vyváženú sladkokyslú chuť. Táto odroda sa vyznačuje tým, že jej plody dozrievajú pomerne rovnomerne, čo je veľkou výhodou pri jednorazovom spracovaní úrody. Táto odroda sa uplatní najmä v úžitkových sadoch a záhradách, kde sa kladie dôraz na tradíciu a spoľahlivosť. 

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3 – 5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posypáva mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 25. 2. 2026