Drieň veľkoplodý 'Nikolka' - kontajner Cornus mas 'Nikolka'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Nikolka' - predstavuje vysoko cenenú skorú veľkoplodú odrodu, ktorá si získala obľubu vďaka esteticky atraktívnemu vzhľadu a vynikajúcim chuťovým vlastnostiam. Tento ker alebo menší strom dorastá v dospelosti do výšky 3 až 4 m a šírky približne 2 až 3 m. Listy sú široko eliptické, sviežo zelené a na jeseň sa sfarbujú do odtieňov žltej a oranžovej. Kvitne veľmi skoro, zvyčajne vo februári či v marci, ešte pred vyrašením listov, keď sa na konároch objavujú husté okolíky žiarivo žltých kvetov. Tie sú významným zdrojom potravy pre včely v čase, keď väčšina ostatných rastlín ešte len začína vegetovať. Plodom je stredne veľká, charakteristicky hruškovitá kôstkovica tmavočervenej farby s lesklým povrchom. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká s vyváženým kyslým podtónom, čo umožňuje konzumovať plody priamo zo stromu. Plody sú bohaté na vitamín C, vitamín P, organické kyseliny, pektíny a antokyánové farbivá, ktoré podporujú imunitný systém a priaznivo pôsobia na cievne steny. Tradičné spracovanie zahŕňa výrobu drienkových džemov, sirupov, kompótov aj destilátov, pričom plody si zachovávajú cenné nutričné látky aj po tepelnej úprave.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj pri nerovnomerne rozložených zrážkach. Viac vlahy potrebuje iba v čase dozrievania plodov, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie či polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje počas prvých troch rokov pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého tvorba je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Z tohto hľadiska sú využiteľné všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody možno využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok v miešaných kompótoch s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovaciu schopnosť. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótov. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 16.7.2026