Drieň veľkoplodý 'Matador' - kontajner Cornus mas 'Matador'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Matador' - veľkoplodá ovocná odroda drieňa, ktorú do európskeho obchodu uviedla francúzska škôlka Pépinières Minier v roku 2007. Druh Cornus mas pochádza zo strednej a južnej Európy a západnej Ázie, kde prirodzene rastie na svetlých okrajoch lesov, krovinatých stráňach a často na vápencovom podloží. 'Matador' rastie stredne rýchlo a vytvára rozložitý ker alebo menší viackmenný strom, v dospelosti približne 3–5 m vysoký a 2–3 m široký. Ročné prírastky sa po zakorenení zvyčajne pohybujú okolo 20–30 cm. Vo februári až marci, podľa priebehu zimy a polohy, sa ešte pred olistením objavujú drobné zlatožlté kvety zoskupené v okolíkoch. Sú cenným skorým zdrojom potravy pre včely a ďalšie opeľovače. Zelené protistojné listy vytvárajú počas leta hustú korunu. Odroda tvorí veľké červené kôstkovice s mäsitou, šťavnatou a v plnej zrelosti príjemne sladkokyslou dužinou. Zber pripadá podľa stanovišťa a priebehu leta približne na koniec augusta až polovicu septembra. Zrelé drienky sa hodia na priamy konzum, na džemy, želé, sirupy, šťavy, kompóty aj likéry. Plody drieňa prirodzene obsahujú vitamín C, polyfenoly a ďalšie rastlinné antioxidanty. Na pravidelnejšiu a vyššiu násadu je vhodné pestovať nablízku ďalšiu geneticky odlišnú odrodu Cornus mas, ktorá kvitne v rovnakom období.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Nevyhovuje mu ani hlboké zatienenie. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posypáva mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa takisto vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahujú plody drieňa aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Jana | Revízia: 15. 09. 2026