Drieň veľkoplodý 'Marceli' - kontajner Cornus mas 'Marceli'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Marceli' - špičková odroda drieňa obyčajného, ktorá pochádza z poľského šľachtenia a patrí do elitnej skupiny veľkoplodých selekcií určených pre najnáročnejších pestovateľov. Rastie ako vitálny, vzpriamený ker so stredne bujným rastom, ktorý v dospelosti dosahuje výšku približne 3 až 4 metre. Keďže sa táto odroda ponúka v kontajneri, rastlina má silnú a vyvinutú koreňovú sústavu, čo zaručuje bezproblémové ujatie a rýchlejší nástup plodnosti po výsadbe. Listy sú tmavozelené, pevné a na jeseň sa sfarbujú do krásnych purpurových a hnedočervených odtieňov. Ako pravý posol jari táto odroda rozkvitá veľmi skoro, často už na prelome februára a marca, keď sú jej konáre doslova obsypané drobnými žltými kvetmi. Tieto kvety sú veľmi odolné voči jarným mrazíkom, čo zaručuje stabilnú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Plody sa považujú za jedny z najchutnejších vôbec. Sú veľké (dosahujú hmotnosť 5 až 6 gramov), majú súmerný, oválny až kvapkovitý tvar a sýtu tmavočervenú farbu. Dozrievajú v druhej polovici augusta. Tým, čím sa táto odroda odlišuje od ostatných, je vynikajúci pomer medzi dužinou a kôstkou – kôstka je pomerne malá, kým dužina je hrubá, mäsitá a má vysoký obsah cukrov. Chuť je harmonická, príjemne sladkokyslá a veľmi aromatická, vďaka čomu je obľúbená na priamu konzumáciu priamo z kra. Táto odroda nájde uplatnenie v moderných záhradách, kde sa kladie dôraz na spojenie estetického vzhľadu a vysokého úžitku.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Len v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň plodí na jednoročnom obrastovom dreve, ktorého tvorba je prirodzene dostatočná, rez spočíva len v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa takisto vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne sa z neho vyrába víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahujú plody drieňa aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovaciu schopnosť. Drieň sa preto logicky už po stáročia využíva na prípravu džemov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 25. 2. 2026