Drieň veľkoplodý 'Lukianowskij' - kontajner Cornus mas 'Lukianowskij'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Lukianowskij' - patrí medzi ukrajinské veľkoplodé odrody, v zahraničných katalógoch sa objavuje aj pod menom 'Pioneer' a uvádza sa, že bola uvoľnená v roku 1975 z botanických zbierok vtedajšej Ukrajinskej SSR. Rastie stredne silno ako viackmenný ker až menší strom so široko rozložitou korunou približne 3 – 4 m vysokou a 3 – 4 m širokou. Kvety sa otvárajú veľmi skoro, obvykle vo februári až marci, v drobných žltých okolíkoch na holých vetvách a poskytujú peľ skorým opeľovačom. Listy sú protistojné, elipsovité, v lete sýtozelené a na jeseň sa vyfarbujú do žltých až načervenalých tónov. Plody sú podlhovasto hruškovité až fľaškovité kôstkovice, pri zrelosti tmavočervené až vínovo čierne, často s hmotnosťou 5 – 7 g, s pevnou šťavnatou dužinou a výraznejšou aromatikou. V kuchyni sa uplatnia čerstvé aj ako surovina na šťavy, sirupy, džemy, kompóty, ovocné omáčky a sušenie. Dužina drieňa je cenená pre prirodzený obsah vitamínu C, polyfenolov, antokyánov a pektínov, ktoré sa hodia pre bežne vyvážený jedálniček.

Pestovanie: Drieň je svojimi nárokmi radený medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo alkalické pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko zakoreňuje a vie si zaistiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v dobe dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo podľa sezóny je od augusta do septembra. Je plne mrazuodolný v dreve aj kvete. Môžeme ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly mu príliš nevyhovujú. Neznáša tiež zatienenie ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kríka sa ponechá 3–5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Pretože drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kríka alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sú dodnes drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče), ako aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňu sú známe už od staroveku. Využiteľné z tohto hľadiska sú všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky boli používané napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov i plodov sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky je možné kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňov s obľubou spracovávajú do kompótov a zavarenín. Kulinárne zaujímavé je použitie drienkov do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k zverine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež sypú ražnená mäsa. Zo sušených drienkov sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa taktiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, poprípade z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyanov a fenolických látok obsahujú plody drieňu aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré majú vplyv na želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou nutné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 18.2. 2026