Drieň veľkoplodý 'Kasanlak' Cornus mas 'Kasanlak'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Kasanlak' - jedna z najobľúbenejších a najproduktívnejších odrôd drieňa obyčajného, ktorá svoje meno aj pôvod odvodzuje od bulharského mesta Kazanlak, preslávené pestovaním ruží a ovocia. Rastie veľmi vitálne ako silný, rozložitý ker alebo viackmenný strom, ktorý v dospelosti môže dosiahnuť výšku 4 až 5 metrov. Patrí k veľmi dlhovekým a nenáročným drevinám, ktoré v záhrade spoľahlivo rodia celé desaťročia. Listy sú sýtozelené, s typickým leskom a výrazným žilkovaním, čo rastline dodáva zdravý a hustý vzhľad. Táto odroda je známa skorým obdobím kvitnutia – už v marci sa ker obaľuje miliónmi drobných žltých kvietkov, ktoré patria k prvej nektárovej pastve včiel a vytvárajú v záhrade žiarivý jarný aspekt. Plody sú skutočným lákadlom pre každého pestovateľa. Sú mimoriadne veľké (vážia v priemere 5 až 6 gramov), majú pretiahnutý, hruškovitý až fľaškovitý tvar a v plnej zrelosti sa sfarbujú do sýto tmavočervenej až mahagónovej farby. Dozrievajú od konca augusta do polovice septembra. Dužina je mäsitá, šťavnatá a má výraznú, ušľachtilo sladkokyslú chuť s typickou drieňovou arómou. Táto odroda sa vyznačuje vysokou a pravidelnou úrodnosťou, pričom plody po dozretí veľmi dobre držia na konároch. Odroda sa uplatní predovšetkým v úžitkových výsadbách a sadoch, kde je cenená pre vysokú výťažnosť a kvalitu plodov. Zároveň je však vďaka svojej veľkosti a štruktúre ideálna ako solitérny prvok alebo ako súčasť nepriechodných, voľne rastúcich živých plotov s jedlými plodmi. Je veľmi odolná voči mrazu, suchu aj mestskému znečisteniu. Plody sú vynikajúce na všestranné spracovanie – od výroby džemov a kompótov až po sušenie alebo prípravu vychýrených drieňových omáčok k mäsu.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň rodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňov s obľubou spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne sa z neho vyrába víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 25. 2. 2026