Drieň veľkoplodý 'Jolico' - kontajner Cornus mas 'Jolico'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Jolico' - dlhoveký opadavý ker až menší strom rozšírený od strednej a juhovýchodnej Európy po západnú Áziu, v prírode rastie na okrajoch lesov a vo svetlých stráňach s humóznou, často vápenatou pôdou. Odroda 'Jolico' patrí medzi veľkoplodé výbery rozšírené v strednej Európe. Vytvára husto rozkonárenú korunu s poschodovitými konármi, ročné prírastky sa bežne pohybujú okolo 15–30 cm. V slovenských záhradách dorastá najčastejšie do výšky aj šírky 3–5 m. Listy sú vajcovité, približne 4–10 cm dlhé, v lete sýtozelené a na jeseň sa sfarbujú do žltej až červenej. Od februára do apríla, často ešte pred úplným olistením, kvitne drobnými žltými kvetmi v hustých zväzočkoch a poskytuje peľ aj nektár skorým opeľovačom. Koncom leta až na jeseň dozrievajú podlhovasté tmavočervené kôstkovice dlhé okolo 3 cm, zvyčajne od septembra do októbra. Chuť je sladkokyslá a po úplnom zmäknutí aromatickejšia, plody sa využívajú do džemov, sirupov, štiav aj na sušenie. Rastlina pôsobí ako okrasná solitéra pri terase, ale aj ako jedlý živý plot, ktorý priťahuje vtáctvo.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovaciu schopnosť. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu džemov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 30.12.2025