Drieň veľkoplodý 'Jolico' - kontajner

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Jolico' - dlhoveký opadavý ker až menší strom rozšírený od strednej a juhovýchodnej Európy po západnej Ázii, v prírode rastie na okrajoch lesov a vo svetlých stráňach s humóznou, často vápenitou pôdou. Kultivar 'Jolico' patrí medzi veľkoplodé výbery rozšírené v strednej Európe. Tvoria husto vetvenú korunu s poschodovými vetvami, ročné prírastky sa bežne pohybujú okolo 15–30 cm. V slovenských záhradách dorastá najčastejšie 3–5 m na výšku aj šírku. Listy sú vajcovité, približne 4–10 cm dlhé, v lete sýto zelené a na jeseň sa farbia do žltej až červenej. Od februára do apríla, často ešte pred plným olistením, kvitne drobnými žltými kvetmi v hustých zväzokoch a poskytuje peľ aj nektár skorým opeľovačom. Koncom leta až na jeseň dozrievajú podlhovasté, tmavo červené kôstkovice dlhé okolo 3 cm, obvykle od septembra do októbra. Chuť je sladkokyslá a po úplnom zmäknutí aromatickejšia, plody sa využívajú do marmelád, sirupov, štiav aj na sušenie. Rastlina funguje ako okrasná solitéra pri terase, ale aj ako jedlý živý plot, ktorý priťahuje vtáctvo.

Pestovanie: Drieň je svojimi nárokmi radený medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo alkalické pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko zakoreňuje a vie si zaistiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v dobe dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo podľa sezóny je od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj kvete. Môžeme ho úspešne pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly mu príliš nevyhovujú. Neznáša tiež zatienenie ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kríka sa ponechá 3–5 hlavných vetiev, ktoré sa zakrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepovanca je možné zapestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako u jadrovín alebo kôstkovín. Pretože drieň plodí na jednoročnom raste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kríka alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sú dodnes drienky odporúčané pri tráviacich problémoch, predovšetkým črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče), ako aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňu sú známe už od staroveku. Využiteľné z tohto hľadiska sú všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky boli používané napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov i plodov sa dajú využiť pri liečbe zažívacích problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky je možné kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňov s obľubou spracovávajú do kompótov a zavarenín. Kulinárne zaujímavé je použitie drienka do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k zverine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež sypú ražnená mäsa. Zo sušeného drienka sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa taktiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, poprípade z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyanov a fenolických látok obsahujú plody drieňu aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré majú vplyv na želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou nutné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 30.12.2025