Drieň veľkoplodý 'Jewgienia' - kontajner Cornus mas 'Jewgienia'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Jewgienia' - predstavuje špičkovú ukrajinskú odrodu, ktorá je v odborných kruhoch vysoko cenená pre svoje veľkoplodé vlastnosti a vysokú výnosnosť. Tento ker alebo menší strom dosahuje v dospelosti výšku 3 až 4 m a šírku 2 až 3 m. Listy sú široko eliptické, na vrchnej strane sýtozelené a na jeseň získavajú atraktívne žlté až oranžové odtiene. Kvitnutie nastáva veľmi skoro, zvyčajne vo februári alebo v marci, keď sa na konároch objavujú husté okolíky žiarivo žltých kvetov, ktoré sú kľúčovou pastvou pre včely v čase, keď väčšina ostatných rastlín ešte len začína vegetovať. Plodom je veľká, hruškovitá kôstkovica s hmotnosťou 6 až 8 g, ktorá má tmavočervenú farbu a lesklý povrch. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká a aromatická, s nízkym obsahom kyselín, čo umožňuje konzumáciu plodov priamo zo stromu. Plody sú bohaté na vitamín C, vitamín P, organické kyseliny, pektíny a antokyánové farbivá, ktoré podporujú imunitný systém a majú priaznivý vplyv na cievne steny. Tradičné spracovanie plodov zahŕňa výrobu drienkových džemov, sirupov, kompótov aj destilátov, pričom plody si zachovávajú svoje cenné nutričné látky aj po tepelnej úprave. V rámci záhradnej architektúry sa tento drieň uplatní ako dominantný solitér, ale aj ako súčasť jedlých živých plotov, ktoré poskytujú úkryt vtáctvu a zároveň vysoký prísun plodov pre majiteľa záhrady.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa tiež vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 16.7.2026