Drieň veľkoplodý 'Jantarnyj' Cornus mas 'Jantarnyj'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Jantarnyj' - vynikajúca, bohato kvitnúca odroda žltoplodého drieňa pôvodom z Ukrajiny. Vyznačuje sa stabilnou, bohatou úrodou a dobrou mrazuvzdornosťou. Je ideálny na pestovanie aj vo vyšších oblastiach. Kry alebo stromy dorastajú do výšky okolo 3 m, pričom sa dajú rezom udržať v nižšom tvare. Habitus kra je skôr vzpriamený, pyramidálny. Plody v hojnom počte dozrievajú už v polovici júla. Sú stredne veľké, oválne a chuťovo veľmi príjemné. Podiel cukru je vyšší ako pri iných odrodách, a preto nie sú také kyslé. Zrelé plody sú vhodné na priamu konzumáciu aj na ďalšie spracovanie, najmä na výrobu džemov, lekvárov alebo kompótov.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Len v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechá 3–5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň rodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva len v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posypáva mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa takisto vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovaciu schopnosť. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu lekvárov, rôsolu a kompótov. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.