Drieň veľkoplodý 'Florianka' Cornus mas 'Florianka'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Florianka' - odroda 'Florianka' vznikla v poľskom Arboréte Bolestraszyce ako semenáč zo semien kra vysadeného v 19. storočí v lokalite Florianka pri Zwierzyńci. V záhrade rastie ako hustý, rozložitý ker alebo nízky strom so široko kužeľovitou korunou, zvyčajne 3–4 m × 3–4 m, pri voľnom raste aj okolo 4 m. Listy sú protistojné, vajcovité až eliptické, približne 4–10 cm dlhé, v lete sýtozelené a na jeseň prechádzajú do žltých až oranžových tónov. V marci a apríli sa ešte pred rašením listov otvárajú drobné žlté kvety v okolíkoch a poskytujú cenný skorý peľ a nektár. Plody dozrievajú neskoro, najčastejšie v polovici až na konci septembra, často nerovnomerne. Drienky sú oválne, červené až tmavočervené, priemerne 3,5–4,5 g, s výraznou sladkokyslou chuťou. Uvádza sa okolo 10 % cukrov a približne 2,8 % kyselín, podiel kôstky sa pohybuje okolo 11 %. Pektíny podporujú želírovanie, preto sa plody hodia na marmelády, rôsoly a sirupy, využívajú sa aj na likéry, šťavy a na nakladanie. V analýzach sa spomína aj vitamín C zhruba 31 mg v 100 g a prítomnosť polyfenolov vrátane flavonoidov a iridoidov, ktoré sa premietajú do farby aj typickej arómy.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého tvorba je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa posýpa aj mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne sa z neho vyrába víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj veľké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovaciu schopnosť. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 18.2. 2026