Drieň veľkoplodý 'Bolestraszycki' - kontajner Cornus mas 'Bolestraszycki'

Podrobný popis

Drieň veľkoplodý 'Bolestraszycki' - poľská veľkoplodá odroda vyselektovaná v arboréte Bolestraszyce. Rastie ako hustý, široko kužeľovitý ker alebo nízky strom, zvyčajne 3–5 m vysoký a 3–4 m široký. Listy sú protistojné, eliptické až vajcovité, 4–10 cm dlhé, v lete sýtozelené a na jeseň sa sfarbujú do žltých až oranžových tónov. Ešte pred rašením listov, najčastejšie v marci a apríli, sa na krátkych vetvičkách objavujú drobné žlté kvety vo zväzočkoch. Kvitnutie je výrazne medonosné a v záhrade pôsobí ako „zlatý prach“ na holých konároch. Plody dozrievajú od konca augusta do prvej polovice septembra a bývajú hruškovité, lesklé, tmavočervené až višňové, najčastejšie okolo 3–5 g, pri dobrej výžive aj viac. Zrelé drienky sa na konároch držia pomerne pevne a zber sa často vykonáva vo viacerých vlnách, striasaním na plachtu. V chuti sa spája sladkosť s výraznejšou kyselinkou, po úplnom zmäknutí je aróma plnšia a menej trpká. Plody obsahujú vitamín C, organické kyseliny, antokyány a pektíny, vďaka ktorým dobre rôsolovatejú. V kuchyni sa uplatnia čerstvé, sušené aj mrazené, tradičné je použitie na marmelády, rôsoly, sirupy a likéry a vďaka farbe aj na dochutenie a zafarbenie zmiešaných zaváranín.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenitých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa môže pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu veľmi nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obrastajúcom dreve, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú do kompótov a zaváranín. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posypáva mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa takisto vyrába chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie sa dá nakladať do liehu, prípadne sa z neho vyrába víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 18.2. 2026