Drieň obyčajný 'Macrocarpa' Cornus mas macrocarpa

Podrobný popis

Drieň obyčajný 'Macrocarpa' - tradičná veľkoplodá odroda, ktorá bola vyšľachtená pre potreby záhradnej architektúry aj produkčného ovocinárstva. Pôvodný druh je rozšírený v strednej a južnej Európe a v západnej Ázii, kde tvorí súčasť lesných lemov a krovinatých strání. Odroda 'Macrocarpa' sa vyznačuje bujným rastom, dorastá do výšky 3 až 4 m a do šírky 2 až 3 m. Listy sú široko eliptické, sviežo zelené a na jeseň sa sfarbujú do žltooranžových tónov. Už koncom februára alebo v marci, ešte pred vyrašením listov, je rastlina obsypaná drobnými, žiarivo žltými kvetmi v hustých okolíkoch, ktoré sú významným zdrojom potravy pre včely v skorom predjarí. Plodom je veľká kôstkovica oválneho tvaru s hmotnosťou až 7 g, ktorá má tmavočervenú farbu a lesklý povrch. Dužina je mäsitá, šťavnatá, so sladkokyslou chuťou a s vysokým obsahom vitamínu C, kyselín, trieslovín a pektínov. Plody sa využívajú na priamu konzumáciu, výrobu marmelád, kompótov, drienkových likérov či sirupov. Vďaka dekoratívnemu vzhľadu a úžitku sa hodí ako solitér aj do voľne rastúcich živých plotov. Plody sú prospešné pre imunitný systém a priaznivo pôsobia na cievne steny.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je úplne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne sa dá pestovať až do nadmorskej výšky 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie, ani polotieň. Najmä po výsadbe, v období formovania pestovateľského tvaru, vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3 – 5 hlavných konárov, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Pretože drieň plodí na jednoročnom obraste, ktorého tvorba je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky sa dajú kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa s obľubou spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa tiež posýpa mäso opekané na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie je možné nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolických látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú rôsolovaciu schopnosť. Drieň sa preto už po stáročia využíva na prípravu marmelád, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je väčšinou potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Nikol | Revízia: 16.7.2026