Drieň obyčajný 'Alosza' Cornus mas 'Alosza'

Podrobný popis

Drieň obyčajný 'Alosza' - veľmi cenená skorá odroda drieňa obyčajného, ktorá pochádza z ukrajinskej šľachtiteľskej školy a patrí medzi najžiadanejšie žltoplodé selekcie na priamy konzum aj spracovanie. Rastie ako vitálny, rozložitý ker alebo menší strom, ktorý v dospelosti dosahuje výšku okolo 3 až 4 metrov. Vyznačuje sa veľmi dobrou mrazuvzdornosťou a vysokou odolnosťou voči suchu aj chorobám, vďaka čomu je táto odroda ideálnou plodinou na ekologické pestovanie bez potreby chemickej ochrany. Listy sú sýtozelené, oválne s výraznou žilnatinou a tvoria husté, zdravé olistenie, ktoré sa na jeseň sfarbuje do teplých žltohnedých odtieňov. Ako jeden z prvých poslov jari rozkvitá táto odroda už v marci záplavou drobných žltých kvetov na holých konároch, ktoré sú nenahraditeľným zdrojom potravy pre prvé včely. Hlavnou prednosťou sú jej výnimočné plody, ktoré dozrievajú veľmi skoro, často už v prvej polovici augusta. Plody sú veľké, dosahujú hmotnosť okolo 5 gramov, majú charakteristický hruškovitý tvar a jedinečnú žiarivo žltú farbu, ktorá je v plnej zrelosti takmer priesvitná. Chuť je vynikajúca, sladkokyslá, s jemnou arómou a vysokým obsahom vitamínu C. Na rozdiel od bežných červených plodov pôsobí táto žltoplodá odroda v záhrade veľmi exoticky a plody sú na kri veľmi nápadné. Táto odroda sa uplatní predovšetkým v úžitkových záhradách a sadoch ako spoľahlivý a štedrý producent netradičného ovocia. Vďaka svojmu vzhľadu však skvele poslúži aj v okrasných výsadbách alebo ako súčasť jedlých živých plotov.

Pestovanie: Drieň sa svojimi nárokmi radí medzi teplomilné ovocné dreviny vápenatých pôd. Najviac mu vyhovujú neutrálne alebo slabo zásadité pôdy, slnečné otvorené polohy, južné, juhovýchodné aj juhozápadné svahy. Znesie aj suchšie podmienky, pretože hlboko korení a dokáže si zabezpečiť vlahu aj v podmienkach s nerovnomerne rozloženými zrážkami. Iba v čase dozrievania plodov potrebuje viac vlahy, čo je podľa sezóny od augusta do septembra. Je plne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete. Úspešne ho možno pestovať do nadmorskej výšky až 600 m. Chladné polohy, najmä polohy s častým výskytom hmly, mu príliš nevyhovujú. Neznáša ani zatienenie či polotieň. Najmä po výsadbe v období formovania pestovateľského tvaru vyžaduje hlbší rez. Pri výsadbe kra sa ponechajú 3–5 hlavné konáre, ktoré sa skrátia približne o jednu tretinu až polovicu. Rez sa opakuje prvé tri roky pestovania. Pri výsadbe štepenca je možné vypestovať korunku s terminálom alebo bez neho (dutú korunu) podobným spôsobom ako pri jadrovinách alebo kôstkovinách. Keďže drieň rodí na jednoročnom obraste, ktorého produkcia je prirodzene dostatočná, rez spočíva iba v presvetľovaní kra alebo koruny. V ľudovom liečiteľstve sa drienky dodnes odporúčajú pri tráviacich ťažkostiach, predovšetkým pri črevných problémoch, akútnych (ako sú hnačky a brušné kŕče) aj chronických. Liečivé účinky plodov drieňa sú známe už od staroveku. Využiteľné sú z tohto hľadiska všetky časti rastliny (kôra, korene, výhonky, plody). Kôra, korene či výhonky sa používali napríklad proti horúčke. Plody je možné využiť pri črevných ochoreniach. Liečivá vyrobené z listov, kvetov aj plodov sa dajú využiť pri liečbe tráviacich problémov, chudokrvnosti, ochorení pečene alebo obličiek. Čerstvá zahustená šťava získaná z plodov sa využíva pri liečbe cukrovky. Zahustená šťava sa v tradičnej medicíne používa aj pri liečbe kožných ochorení. Dužina plodov a olej získaný z kôstok sú využiteľné na liečbu a regeneráciu poškodených kožných tkanív. Drienky možno kombinovať aj s inými, menej hodnotnými druhmi ovocia. V juhozápadnej Európe sa plody drieňa obľúbene spracúvajú na kompóty a zaváraniny. Kulinársky zaujímavé je použitie drienok do miešaných kompótov s brusnicami a hruškami ako prílohy k divine. Plody sa tiež konzervujú sušením alebo mrazením. Sušenou mletou dužinou sa takisto posýpa mäso pečené na ražni. Zo sušených drienok sa podobne ako zo šípok pripravuje chutný čaj. Z plodov sa vyrába aj chutný sirup s vysokým obsahom vitamínov. Ovocie možno nakladať do liehu, prípadne z neho vyrábať víno alebo destilát. Okrem vitamínov, antokyánov a fenolových látok obsahujú plody drieňa aj vysoké množstvo kyselín a pektínu, ktoré ovplyvňujú želírovacie schopnosti. Drieň sa tak logicky už po stáročia využíva na prípravu džemov, rôsolu a kompótu. Pri spracovaní na potravinárske výrobky je zvyčajne potrebné pridávať dostatok cukru.

Autor: Kamila | Revízia: 25. 2. 2026