Drieň krvavý 'Midwinter Fire'

Podrobný popis

Drieň krvavý 'Midwinter Fire' - drieň krvavý patrí medzi opadavé kríky pochádzajúce z druhu pôvodného v Európe a západnej Ázii. Kultivar bol objavený v nemeckej záhrade a okolo roku 1990 uvedený do obchodu pod názvom 'Midwinter Fire', ktorý vystihuje jeho charakteristickú zimnú farbu výhonov. V našich podmienkach dorastá okolo 1,5-3 m výšky a podobnej šírky, podľa stanovišťa a spôsobu rezu. Vytvára hustý, viackmenný ker s množstvom mladých prútov. Listy sú ústretové, vajcovité až široko eliptické, počas vegetácie stredne až tmavo zelené. Na jeseň sa farbí do žltých, oranžových až červenkastých odtieňov, ktoré plynule prechádzajú vo farbu zimných vetiev. Hlavnú okrasnú hodnotu predstavujú mladé výhony - pri päte kríky sú žlté až oranžové, smerom k vrcholu prechádzajú do sýto oranžovočervenej až purpurovej, čo na snehu alebo proti tmavému pozadiu vytvára výrazný zimný efekt. V máji a júni nesie svída drobné biele kvetenstvo v plochých chocholíkoch, ktoré pokrývajú konce vetiev. Po odkvitnutí dozrievajú malé biele až modravé guličkovité plody, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo. Vďaka kvetom a plodom prispieva ker k biodiverzite záhrady. V kompozíciách sa uplatní ako solitéra v trávniku, v páse pri vodnej ploche, vo voľnom živom plote alebo v skupine s ďalšími svídami a okrasnými trávami, kde vynikne hra farieb výhonov v zime.

Pestovanie: Odporúča sa plné slnko až polotieň, pričom najsýtejšie sfarbenie zimných vetiev býva na slnečnom stanovisku. Drieň krvavý znáša široké spektrum pôd, najlepšie prospieva v hlinitých až hlinitopiesčitých pôdach so strednou až vyššou vlhkosťou. Dobre toleruje aj ťažšie, vlhšie pôdy a krátkodobé zamokrenie, preto sa často vysádza pri potokoch a jazierkach. Pôdna reakcia môže byť mierne kyslá až mierne zásaditá, približne v rozmedzí pH 6,0-7,5. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, neskôr si ker vystačí s prirodzenými zrážkami, iba v dlhšom suchu je vhodné doplniť vodu. Na jar sa odporúča pridanie kompostu alebo vyzretého organického hnojiva, ktoré podporia rast nových výhonov. Na dosiahnutie výraznej zimnej farby sa robí rez na jar, časť starších vetiev sa odstraňuje nízko nad zemou, prípadne sa ker po niekoľkých rokoch silne zmladzuje, aby pravidelne obrastal mladými prútmi. Mrazuvzdornosť sa pohybuje približne do -29 °C, takže spoľahlivo prezimuje vo všetkých našich oblastiach. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v živých plotoch s rozostupmi asi 0,6-0,8 m medzi kríkmi, pri plošnej výsadbe sa používa približne 2-3 sadenice na m². Z chorôb sa môžu ojedinele objaviť škvrnitosti listov alebo múčnatok, pri vzdušnom stanovišti a nepremokrenej pôde však ker pôsobí dlhodobo zdravo a vyžaduje len minimálnu údržbu.