Drieň Japonský 'Teutonia '

Podrobný popis

Drieň Japonský 'Teutonia' - okrasný opadavý ker, ktorý pochádza z východnej Ázie, kde rastie ako menší strom na okrajoch horských porastov. Kultivar 'Teutonia' bol vyšľachtený v nemeckej škôlke W. Wüstemeyer ako výber s neobvykle veľkými listeňmi a dobrou plodnosťou. V dospelosti dorastá približne 3–4 m výšky a 2–3 m šírky, rastie stredne pomaly a tvorí hustý ker až menší strom s vázovitým, neskôr mierne rozkladitým hábitom. Listy sú vajcovito eliptické, asi 6–10 cm dlhé, sýto zelené a mierne lesklé, so zreteľným žilkovaním, na jeseň sa farbia do oranžových, červených až purpurových odtieňov, takže rastlina zostáva výrazná aj po odkvitnutí. Koncom mája av júni sa nad olistenými vetvami objavujú drobné guľovité kvetenstvá obklopené štyrmi veľkými listeňmi s priemerom zhruba 8–12 cm, ktoré sú najprv zelenavo krémové, pri plnom rozvinutí čisto krémovo bielej a na slnku neskôr ľahko ružovo sfarbené. Oproti bežným kultivarom drieňu začína 'Teutonia' kvitnúť o niečo skôr, často už na prelome mája a júna. Po odkvitnutí nasadzuje guľovité plody veľké približne 2–3 cm, s hrboľatou šupkou, ktoré dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene do oranžovo až červenočervenej farby. Dužina je mäkká, sladkasto aromatická a vhodná na priamu konzumáciu po vyzretí, dobre sa uplatní aj v domácich džemoch, rozvaroch či sirupoch. Plody obsahujú najmä cukry a vitamín C a bývajú vyhľadávané aj vtákmi, takže drieň obohacuje záhradu o potravu pre drobné živočíchy. Ako solitéra v trávniku, v spoločnosti vždyzelených kríkov alebo nad nižšími trvalkami vytvára 'Teutonia' výrazný jarný aj jesenný akcent, dobre sa hodí aj do prírodne ladených zmiešaných výsadieb.

Pestovanie: Pri pestovaní drieňu japonského sa osvedčuje chránené, teplejšie stanovište s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom, kde kvetenstvo dobre vyfarbuje a drevo vyzrieva. Najvhodnejšia je hlbšia, humózna, dobre priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty a mierne kyslou reakciou, obvykle v rozmedzí pH 5–6,5. Pôda by mala zostávať rovnomerne vlhká, nie však podmáčaná, preto pomáha drenáž a vrstva mulča, ktorá obmedzuje vysychanie koreňov a zimné premŕzanie hornej vrstvy pôdy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája a od septembra do októbra, pri výsadbe solitér sa ponecháva rozostup aspoň 2,5–3 m od ostatných väčších kríkov. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka počas dlhšieho sucha a ľahké prihnojenie hnojivom pre kyslomilné dreviny na jar. Rez nebýva nevyhnutný, obvykle stačí na jar odstrániť namrznuté alebo krížiace sa konáre a zachovať prirodzený tvar koruny. Drieň japonský je všeobecne odolný voči hubovým chorobám, najmä antraknóze drieňov, a vykazuje dobrú odolnosť voči verticíliovému vädnutiu, preto je vhodné vyhýbať sa premokreniu a ťažkým, utuženým pôdam. Mrazuvzdornosť kultivaru 'Beni-Fuji' zodpovedá približne teplotám do −29 °C, dospelé rastliny sú v podmienkach väčšiny oblastí SR plne mrazuvzdorné, mladé sadenice však ocenia v prvých zimách ľahké zakrytie koreňového priestoru mulčom alebo čečinou.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025