Drieň japonský 'Satomi'

Podrobný popis

Drieň japonský 'Satomi' - patrí medzi okrasné dreviny pochádzajúce z horských lesov východnej Ázie a radí sa k ružovo kvitnúcim kultivarom ceneným pre výrazné listene. V dospelosti obvykle dorastá 3–4 m výšky a asi 2–3 m šírky, rastie pomaly a tvorí hustý viackmenný ker až menší strom s mierne vázovitým, čiastočne patrovitým vetvením. Listy sú podlhovasto vajcovité, 6–10 cm dlhé, tmavo zelené so zreteľným žilkovaním a ľahko sklonené, čo podčiarkuje mäkký vzhľad koruny. Na jeseň sa farbia do šarlátovo červených až purpurových tónov a zaisťujú výrazný jesenný efekt. Koncom mája av júni sa nad olistenými vetvami objavujú drobné guľovité kvetenstvá obklopené štyrmi veľkými listeňmi s priemerom približne 6–10 cm. Farba listeňov kolíše podľa podmienok od svetlo ružovej po sýto ružovo červenú farbu, na slnečných miestach býva svetlejšia, v chladnejšom a vlhšom prostredí výrazne tmavne. Z väčšej vzdialenosti pôsobí kvetenstvo ako jemné ružové tanieriky rozložené v korune. V teplejších mikroklímach môže rastlina nasadiť menšie množstvo guľovitých, ružovo červených plodov veľkých asi 1,5–2,5 cm so zrnitou šupkou a mäkkou dužninou. Plody sú jedlé, hodia sa na priamu konzumáciu po vyzretí alebo do domácich džemov, časť úrody býva ponechaná vtákom. Drieň japonský 'Satomi' sa uplatní ako solitéra v trávniku, nad nižšími trvalkami alebo v spoločnosti vždyzelených kríkov, kde vytvára výrazný jarný aj jesenný akcent.

Pestovanie: Pri pestovaní drieňu japonského sa osvedčuje chránené, teplejšie stanovište s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom, kde kvetenstvo dobre vyfarbuje a drevo vyzrieva. Najvhodnejšia je hlbšia, humózna, dobre priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty a mierne kyslou reakciou, obvykle v rozmedzí pH 5–6,5. Pôda by mala zostávať rovnomerne vlhká, nie však podmáčaná, preto pomáha drenáž a vrstva mulča, ktorá obmedzuje vysychanie koreňov a zimné premŕzanie hornej vrstvy pôdy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája a od septembra do októbra, pri výsadbe solitér sa ponecháva rozostup aspoň 2,5–3 m od ostatných väčších kríkov. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka počas dlhšieho sucha a ľahké prihnojenie hnojivom pre kyslomilné dreviny na jar. Rez nebýva nevyhnutný, obvykle stačí na jar odstrániť namrznuté alebo krížiace sa konáre a zachovať prirodzený tvar koruny. Drieň japonský je všeobecne odolný voči hubovým chorobám, najmä antraknóze drieňov, a vykazuje dobrú odolnosť voči verticíliovému vädnutiu, preto je vhodné vyhýbať sa premokreniu a ťažkým, utuženým pôdam. Mrazuvzdornosť kultivaru 'Beni-Fuji' zodpovedá približne teplotám do −29 °C, dospelé rastliny sú v podmienkach väčšiny oblastí SR plne mrazuvzdorné, mladé sadenice však ocenia v prvých zimách ľahké zakrytie koreňového priestoru mulčom alebo čečinou.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025