Drieň japonský 'Beni-Fuji'

Podrobný popis

Drieň japonský 'Beni-Fuji' - pochádza z Japonska, kde bol v 70. rokoch 20. storočia vyselektovaný z výsevov drieň kúsa pochádzajúcich zo svahov hory Fudži. Kultivar tvorí kompaktný, vázu pripomínajúci krovitý až viackmený stromček, ktorý v podmienkach strednej Európy dorastá približne 3–4 m výšky a 1,6–2,5 m šírky s ročným prírastkom okolo 10–25 cm. Vetvy sú vystúpavé, neskôr čiastočne rozložené. Listy sú vajcovito eliptické, 3,5–8 cm dlhé, tmavo zelené a lesklé, so svetlejšie sfarbenou hlavnou žilkou, na jeseň prechádzajú do oranžových až červenofialových odtieňov. Koncom mája až v júni sa nad vetvami objavujú drobné guľovité kvetenstvá obklopené štyrmi veľkými listeňmi s priemerom približne 6–8 cm, ktoré sú sýto ružové až ružovo červené so svetlejším stredom a špicatými koncami. Po odkvitnutí nasadzuje rastlina guľovité plody veľké asi 2–4 cm, spočiatku zelené, neskôr ružovo až oranžovo červené, so zrnitou šupkou a mäkkou, sladkou dužninou. Plody sú jedlé, hodia sa na priamu konzumáciu po dozretí alebo do domácich džemov a sirupov, často ich však prenechávajú vtákom. Ako solitéra v trávniku, v spoločnosti vždyzelených kríkov alebo nad nízkymi trvalkami vytvára 'Beni-Fuji' výrazný jarný aj jesenný akcent.

Pestovanie: Pri pestovaní drieňu japonského sa osvedčuje chránené, teplejšie stanovište s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom, kde kvetenstvo dobre vyfarbuje a drevo vyzrieva. Najvhodnejšia je hlbšia, humózna, dobre priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty a mierne kyslou reakciou, obvykle v rozmedzí pH 5–6,5. Pôda by mala zostávať rovnomerne vlhká, nie však podmáčaná, preto pomáha drenáž a vrstva mulča, ktorá obmedzuje vysychanie koreňov a zimné premŕzanie hornej vrstvy pôdy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája a od septembra do októbra, pri výsadbe solitér sa ponecháva rozostup aspoň 2,5–3 m od ostatných väčších kríkov. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka počas dlhšieho sucha a ľahké prihnojenie hnojivom pre kyslomilné dreviny na jar. Rez nebýva nevyhnutný, obvykle stačí na jar odstrániť namrznuté alebo krížiace sa konáre a zachovať prirodzený tvar koruny. Drieň japonský je všeobecne odolný voči hubovým chorobám, najmä antraknóze drieňov, a vykazuje dobrú odolnosť voči verticíliovému vädnutiu, preto je vhodné vyhýbať sa premokreniu a ťažkým, utuženým pôdam. Mrazuvzdornosť kultivaru 'Beni-Fuji' zodpovedá približne teplotám do −29 °C, dospelé rastliny sú v podmienkach väčšiny oblastí SR plne mrazuvzdorné, mladé sadenice však ocenia v prvých zimách ľahké zakrytie koreňového priestoru mulčom alebo čečinou.

Autor: Nikol | Revízia: 25.11.2025