Drieň japonský 'Sternenhimmel' Cornus kousa 'Sternenhimmel'

Podrobný popis

Drieň japonský 'Sternenhimmel' - kompaktnejší kultivar, uvádzaný ako nemecký výber, ktorý vznikol zo semenáčov obľúbeného kultivaru 'Venus'. V mladšom veku tvorí hustejší, kríkovitý habitus a po 10 rokoch dorastá približne do 1,5 m, v dospelosti sa zvyčajne pohybuje okolo 2 m, s maximálnou šírkou okolo 1 – 1,5 m, takže sa hodí aj do menších záhrad alebo predzáhradiek. V máji až júni nesie nápadné krémovo biele listene, ktoré vytvárajú dojem jemného „hviezdneho“ závoja. Priemer listeňov sa pohybuje zhruba v rozmedzí 10 – 12 cm, vlastné kvety sú drobné a skryté v strede kvetenstva. Po odkvitnutí sa môžu vyvíjať červené súplodia, ktoré na rastline pôsobia dekoratívne od konca leta. Listy sú v sezóne zelené, na jeseň sa vyfarbujú do žltých až červených tónov. Kultivar sa uplatňuje ako solitérny akcent v trávniku, na okraji skupín kríkov aj v kombinácii s rododendronmi, vresmi, papraďami alebo japonskými javormi, kde vynikne jemná farba listeňov.

Drieň japonský pochádza z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Dorastá do výšky okolo 5 až 8 metrov a obdobnej šírky, pričom vytvára elegantnú a zaoblenú korunu. Sú to pomerne bujne rastúce kry alebo stromčeky s vodorovne až vzpriamene postavenými vetvami, ktoré tvoria oddelené poschodia. Jeho listy sú oválne, svetlozelenej farby s výraznou textúrou. Na jeseň sa sfarbujú do ohnivo červenej farby. Kvety sa objavujú neskôr než u iných drieňov, zvyčajne na konci jari alebo na začiatku leta a kvitnú niekoľko týždňov. Sú to krémovo biele až svetloružové kvety, ktoré vytvárajú efektné plochy – poschodia. Plody sú malé bobule guľatého tvaru, spravidla oranžovej až červenej farby a dozrievajú na jeseň. Vzhľadom výrazne pripomínajú krásnu zrelú jahodu. Sú jedlé a sladké. Svojou prítomnosťou prináša do každého priestoru pôvab, kúzlo jarných kvetov a jesenných farieb, čo mu zaručuje obdiv a záujem ľudí, ktorí ocenia tú nezabudnuteľnú paletu prírodných krás.

Pestovanie: Pri pestovaní drieňu japonského sa osvedčuje chránené, teplejšie stanovište s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom, kde kvetenstvo dobre vyfarbuje a drevo vyzrieva. Najvhodnejšia je hlbšia, humózna, dobre priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty a mierne kyslou reakciou, obvykle v rozmedzí pH 5–6,5. Pôda by mala zostávať rovnomerne vlhká, nie však podmáčaná, preto pomáha drenáž a vrstva mulča, ktorá obmedzuje vysychanie koreňov a zimné premŕzanie hornej vrstvy pôdy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája a od septembra do októbra, pri výsadbe solitér sa ponecháva rozostup aspoň 2,5–3 m od ostatných väčších kríkov. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka počas dlhšieho sucha a ľahké prihnojenie hnojivom pre kyslomilné dreviny na jar. Rez nebýva nevyhnutný, obvykle stačí na jar odstrániť namrznuté alebo krížiace sa konáre a zachovať prirodzený tvar koruny. Drieň japonský je všeobecne odolný voči hubovým chorobám, najmä antraknóze drieňov, a vykazuje dobrú odolnosť voči verticíliovému vädnutiu, preto je vhodné vyhýbať sa premokreniu a ťažkým, utuženým pôdam. Mrazuvzdornosť kultivaru  zodpovedá približne teplotám do −29 °C, dospelé rastliny sú v podmienkach väčšiny oblastí SR plne mrazuvzdorné, mladé sadenice však ocenia v prvých zimách ľahké zakrytie koreňového priestoru mulčom alebo čečinou.

Autor: Kristýna | Revízia: 19. 02. 2026