Drieň japonský 'Soleil Rouge' Cornus kousa 'Soleil Rouge'

Podrobný popis

Drieň japonský 'Soleil Rouge' - moderný kultivar so šľachtiteľským zázemím vo Francúzsku (Alexis a Liliane Duigou, ochrana odrody v EÚ). Rastie ako vzpriamený, neskôr široko rozložitý viackmenný ker alebo menší strom, obvykle 4 – 6 m vysoký a 2,5 – 3 m široký. Najväčšou ozdobou sú listene, ktoré v máji až júni rámujú drobné kvety v hlávkach. Na začiatku sú krémovo biele, rýchlo prechádzajú do lososovo ružovej a v priebehu kvitnutia sa vyfarbujú do sýtoružovej až červenej. Priemer listeňov býva okolo 10 – 12 cm, na rastline často vzniká pôsobivý prechod farieb. Po odkvitnutí sa vytvárajú guľovité červené súplodia pripomínajúce malé maliny, ktoré pridávajú farbu od konca leta do jesene a v záhradnej praxi sa využívajú predovšetkým okrasne. Listy sú v lete tmavozelené, na jeseň sa farbia do červených a purpurových tónov, zaujímavá býva aj odlupujúca sa borka starších drevín. Kultivar sa uplatňuje ako solitér, pri vstupe do domu aj vo voľnejších kompozíciách s rododendronmi, japonskými javormi, hamamelmi alebo vždyzelenými vavrínovcami, kde vynikne kontrast jemných listeňov a pevnej štruktúry dreviny.

Drieň japonský pochádza z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Dorastá do výšky okolo 5 až 8 metrov a obdobnej šírky, pričom vytvára elegantnú a zaoblenú korunu. Sú to pomerne bujne rastúce kry alebo stromčeky s vodorovne až vzpriamene postavenými vetvami, ktoré tvoria oddelené poschodia. Jeho listy sú oválne, svetlozelenej farby s výraznou textúrou. Na jeseň sa sfarbujú do ohnivo červenej farby. Kvety sa objavujú neskôr než u iných drieňov, zvyčajne na konci jari alebo na začiatku leta a kvitnú niekoľko týždňov. Sú to krémovo biele až svetloružové kvety, ktoré vytvárajú efektné plochy – poschodia. Plody sú malé bobule guľatého tvaru, spravidla oranžovej až červenej farby a dozrievajú na jeseň. Vzhľadom výrazne pripomínajú krásnu zrelú jahodu. Sú jedlé a sladké. Svojou prítomnosťou prináša do každého priestoru pôvab, kúzlo jarných kvetov a jesenných farieb, čo mu zaručuje obdiv a záujem ľudí, ktorí ocenia tú nezabudnuteľnú paletu prírodných krás.

Pestovanie: Pri pestovaní drieňu japonského sa osvedčuje chránené, teplejšie stanovište s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom, kde kvetenstvo dobre vyfarbuje a drevo vyzrieva. Najvhodnejšia je hlbšia, humózna, dobre priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty a mierne kyslou reakciou, obvykle v rozmedzí pH 5–6,5. Pôda by mala zostávať rovnomerne vlhká, nie však podmáčaná, preto pomáha drenáž a vrstva mulča, ktorá obmedzuje vysychanie koreňov a zimné premŕzanie hornej vrstvy pôdy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája a od septembra do októbra, pri výsadbe solitér sa ponecháva rozostup aspoň 2,5–3 m od ostatných väčších kríkov. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka počas dlhšieho sucha a ľahké prihnojenie hnojivom pre kyslomilné dreviny na jar. Rez nebýva nevyhnutný, obvykle stačí na jar odstrániť namrznuté alebo krížiace sa konáre a zachovať prirodzený tvar koruny. Drieň japonský je všeobecne odolný voči hubovým chorobám, najmä antraknóze drieňov, a vykazuje dobrú odolnosť voči verticíliovému vädnutiu, preto je vhodné vyhýbať sa premokreniu a ťažkým, utuženým pôdam. Mrazuvzdornosť kultivaru zodpovedá približne teplotám do −29 °C, dospelé rastliny sú v podmienkach väčšiny oblastí SR plne mrazuvzdorné, mladé sadenice však ocenia v prvých zimách ľahké zakrytie koreňového priestoru mulčom alebo čečinou.

Autor: Kristýna | Revízia: 19. 02. 2026