Drieň japonský 'Re-Tivano' Cornus kousa 'Re-Tivano'

Podrobný popis

Drieň japonský 'Re-Tivano' - východoázijská drevina z Japonska, Kórey a Číny, cenená pre neskoré jarné kvitnutie a spoľahlivé jesenné sfarbenie. Kultivar 'Re-Tivano' patrí k panašovaným selekciám s kompaktným, vzpriameným rastom a v záhrade vytvára ker až menší viackmenný strom. V máji až júni sa objavujú drobné kvety v hlávkach, ktoré obklopujú nápadné listene, spravidla biele až krémové, často s mierne zvlneným okrajom. Listy sú vajcovité, zelené so svetlým krémovým lemom, jemné panašovanie je výraznejšie na svetlejšom stanovišti. Na jeseň sa olistenie vyfarbuje do ružových až purpurových tónov. Po odkvitnutí sa môžu tvoriť červené súplodia podobné malým jahodám, ktoré vyniknú najmä na presvetlenej korune a bývajú atraktívne pre vtáctvo. V kompozíciách pôsobí prirodzene s kyslomilnými kermi, papraďami, rododendronmi alebo ako svetlý akcent pred tmavým ihličnanom. Kôra je sivá až sivohnedá a s vekom sa jemne šupinatí, čo je dekoratívne aj v zime. Kultivar nie je tŕnistý a hodí sa aj do miest, kde sa pohybujú deti. Z hľadiska fenológie rozkvitá neskôr než drieň kvetnatý (Cornus florida), takže menej trpí neskorými mrazíkmi na púčikoch.

Drieň japonský pochádza z východnej Ázie, konkrétne z Japonska, Kórey a Číny. Dorastá do výšky okolo 5 až 8 metrov a obdobnej šírky, pričom vytvára elegantnú a zaoblenú korunu. Sú to pomerne bujne rastúce kry alebo stromčeky s vodorovne až vzpriamene postavenými vetvami, ktoré tvoria oddelené poschodia. Jeho listy sú oválne, svetlozelenej farby s výraznou textúrou. Na jeseň sa sfarbujú do ohnivo červenej farby. Kvety sa objavujú neskôr než u iných drieňov, zvyčajne na konci jari alebo na začiatku leta a kvitnú niekoľko týždňov. Sú to krémovo biele až svetloružové kvety, ktoré vytvárajú efektné plochy – poschodia. Plody sú malé bobule guľatého tvaru, spravidla oranžovej až červenej farby a dozrievajú na jeseň. Vzhľadom výrazne pripomínajú krásnu zrelú jahodu. Sú jedlé a sladké. Svojou prítomnosťou prináša do každého priestoru pôvab, kúzlo jarných kvetov a jesenných farieb, čo mu zaručuje obdiv a záujem ľudí, ktorí ocenia tú nezabudnuteľnú paletu prírodných krás.

Pestovanie: Pri pestovaní drieňu japonského sa osvedčuje chránené, teplejšie stanovište s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom, kde kvetenstvo dobre vyfarbuje a drevo vyzrieva. Najvhodnejšia je hlbšia, humózna, dobre priepustná pôda s dostatkom organickej hmoty a mierne kyslou reakciou, obvykle v rozmedzí pH 5–6,5. Pôda by mala zostávať rovnomerne vlhká, nie však podmáčaná, preto pomáha drenáž a vrstva mulča, ktorá obmedzuje vysychanie koreňov a zimné premŕzanie hornej vrstvy pôdy. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája a od septembra do októbra, pri výsadbe solitér sa ponecháva rozostup aspoň 2,5–3 m od ostatných väčších kríkov. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka počas dlhšieho sucha a ľahké prihnojenie hnojivom pre kyslomilné dreviny na jar. Rez nebýva nevyhnutný, obvykle stačí na jar odstrániť namrznuté alebo krížiace sa konáre a zachovať prirodzený tvar koruny. Drieň japonský je všeobecne odolný voči hubovým chorobám, najmä antraknóze drieňov, a vykazuje dobrú odolnosť voči verticíliovému vädnutiu, preto je vhodné vyhýbať sa premokreniu a ťažkým, utuženým pôdam. Mrazuvzdornosť kultivaru zodpovedá približne teplotám do −29 °C, dospelé rastliny sú v podmienkach väčšiny oblastí SR plne mrazuvzdorné, mladé sadenice však ocenia v prvých zimách ľahké zakrytie koreňového priestoru mulčom alebo čečinou.

Autor: Kristýna | Revízia: 19. 02. 2026