Drieň biely 'Spaethii' Cornus alba 'Spaethii'

Podrobný popis

Drieň biely 'Spaethii'  - tradičný a spoľahlivý kultivar drieňa bieleho, ktorý vznikol v Nemecku na konci 19. storočia. Drevina tvorí bujne rastúci, husto rozvetvený a rozložitý ker, ktorý v dospelosti dosahuje výšku 200 až 300 cm a šírku 200 až 250 cm. Opadavé, oválne kopijovité listy majú nápadnú panašúru – stred listu je nepravidelne zelený, zatiaľ čo okraje zdobí široký, žiarivo žltý až zlatistý lem. Na jeseň listy prechádzajú do atraktívnych purpurových a vínových odtieňov. Po opadaní lístia vynikne kôra mladých výhonov, ktorá má sýto koralovočervenú až tmavovínovú farbu. Kvitnutie nastupuje od mája do júna. Na koncoch konárov sa tvoria drobné, ploché vrcholíkovité súkvetia zložené z krémovobielych kvetov, ktoré jemne voňajú a lákajú opeľovače. Po odkvitnutí sa zakladajú guľovité, biele až svetlo modrasté plody, ktoré sú vyhľadávanou potravou pre vtáky. Plody nie sú pre človeka jedovaté, nemajú však kulinárske využitie. Prednosťou kultivaru je mimoriadna mrazuvzdornosť do -35 °C, vysoká prispôsobivosť a stálosť žltej panašúry. Na dosiahnutie najintenzívnejšieho sfarbenia listov aj zimných prútov vyžaduje slnečné až mierne polotienisté stanovište. V záhradnej architektúre sa uplatňuje ako žiarivý solitér, v pestrých skupinách krov, pozdĺž vodných plôch alebo na spevnenie svahov a zamokrených častí záhrad.

Drieň biely je opadavý ker, ktorý si získava pozornosť výraznou farebnosťou a estetickým vzhľadom. Prirodzený areál rozšírenia drieňa bieleho siaha od severovýchodnej časti európskeho Ruska po Ďaleký východ, Japonsko, Mongolsko a severovýchodnú Čínu. Drieň biely je 1,5 až 3 m vysoký ker s charakteristickými červenými, zvyčajne vzpriamenými a rovnými konármi, ktoré vynikajú najmä v zime. Má oválne listy, ktoré sú v lete jasnozelené a na jeseň môžu prijať odtiene červenej, oranžovej či purpurovej. Od mája do júna rozkvitá drobnými bielymi kvetmi, ktoré tvoria výrazné súkvetia. Plody sú malé bobule, biele až modročierne, obľúbené u vtákov.

Pestovanie: Na pestovanie sa odporúča slnečné až polotienisté stanovište, pričom na plnom slnku býva sfarbenie listov najvýraznejšie. Drieň znáša široké spektrum pôd, najlepšie sa mu však darí v hlinitej až hlinitopiesočnatej, mierne vlhkej pôde s dobrou drenážou. Znáša aj dočasne podmáčané podmienky, a preto sa využíva okolo jazierok či vo vlhších častiach záhrady. Reakcia pôdy môže byť približne od pH 6,0 do 7,5. Zalievanie je potrebné hlavne v prvom roku po výsadbe, neskôr rastlina dobre znáša aj obdobia sucha. Na zachovanie sýto červeného zimného dreva sa skoro na jar vykonáva zmladzovací rez, pri ktorom sa časť starších výhonov odstraňuje pri zemi, čo podporí tvorbu mladých, farebných prútov. Ker sa vysádza od marca do októbra, v živých plotoch s rozostupmi približne 0,6-0,8 m medzi rastlinami, v skupinách sa používajú 2-3 ks na m². Mrazuvzdornosť dosahuje -35 °C, vďaka čomu spoľahlivo prezimuje vo všetkých oblastiach Slovenska. Z chorôb sa môže objaviť škvrnitosť listov alebo múčnatka, najlepšie sa im predchádza vzdušným stanovišťom a nepremokrenou pôdou. Ide o ker s minimálnymi nárokmi na starostlivosť, ktorý poskytuje celoročný dekoratívny efekt.

Autor: Lucie | Revízia: 10.9. 2026