Drieň biely 'Gouchaultii' Cornus alba 'Gouchaultii'

Podrobný popis

Drieň biely 'Gouchaultii' - tradičný pestrolistý kultivar drieňa bieleho. Drevina tvorí husto rozkonárený, široko rozložitý ker, ktorý v dospelosti dosahuje výšku 150 až 200 cm a šírku 150 až 200 cm. Opadavé, oválne kopijovité listy majú veľmi pestré sfarbenie – stred listu je sýtozelený, zatiaľ čo okraje zdobí široký, nepravidelný žltý až krémový lem, ktorý má pri rašení a na priamom slnku často atraktívny ružový až bronzový nádych. S príchodom jesene sa listy vyfarbujú do žiarivých ružovo-purpurových a vínových tónov. Po opadaní listov vynikne žiarivo koralovočervená až vínová kôra mladých výhonov. Kvitnutie nastupuje od mája do júna. Na koncoch konárov sa tvoria drobné, ploché vrcholíky zložené z krémovobielych kvetov, ktoré lákajú včely a ďalšie opeľovače. Po odkvitnutí sa zakladajú guľovité, biele až svetlo modrasté plody, ktoré slúžia ako vyhľadávaná potrava pre vtáctvo. Plody nie sú pre človeka jedovaté, ale nemajú kulinárske využitie. Prednosťou kultivaru je mimoriadna mrazuvzdornosť do -35 °C a stála farebnosť listov počas celého roka. Pre najintenzívnejšie sfarbenie listov aj zimných prútov vyžaduje slnečné až mierne polotienisté stanovište. Výborne znáša aj zamokrené miesta a ťažšie pôdy. Na udržanie jasne červených výhonov v zime a kompaktného habitu sa odporúča vykonávať na jar silný spätný rez. V záhradnej architektúre sa uplatňuje ako žiarivý solitér, v pestrých skupinách krov, pozdĺž vodných plôch aj na spevnenie svahov.

Drieň biely je opadavý ker, ktorý si získava pozornosť výraznou farebnosťou a estetickým vzhľadom. Prirodzený areál rozšírenia drieňa bieleho siaha od severovýchodnej časti európskeho Ruska po Ďaleký východ, Japonsko, Mongolsko a severovýchodnú Čínu. Drieň biely je 1,5 až 3 m vysoký ker s charakteristickými červenými, spravidla vzpriamenými a rovnými konármi, ktoré vynikajú najmä v zime. Má oválne listy, ktoré sú v lete jasne zelené a na jeseň môžu prijať odtiene červenej, oranžovej či purpurovej. Od mája do júna rozkvitá drobnými bielymi kvetmi, ktoré tvoria výrazné súkvetia. Plody sú malé bobule, biele až modročierne, obľúbené u vtákov.

Pestovanie: Na pestovanie sa odporúča slnečné až polotienisté stanovište, pričom na plnom slnku býva sfarbenie listov najvýraznejšie. Drieň toleruje široké spektrum pôd, najlepšie však prospieva v hlinitej až hlinitopiesočnatej, mierne vlhkej pôde s dobrou drenážou. Znáša aj dočasne podmáčané podmienky, a preto sa využíva okolo jazierok či vo vlhších častiach záhrady. Reakcia pôdy môže byť približne od pH 6,0 do 7,5. Zálievka je potrebná hlavne v prvom roku po výsadbe, neskôr rastlina dobre znáša aj obdobia sucha. Na zachovanie sýto červeného zimného dreva sa skoro na jar vykonáva zmladzovací rez, pri ktorom sa časť starších výhonov odstraňuje pri zemi, čo podporí tvorbu mladých, farebných prútov. Ker sa vysádza od marca do októbra, v živých plotoch s rozostupmi približne 0,6-0,8 m medzi rastlinami, v skupinách sa používajú 2-3 ks na m². Mrazuvzdornosť dosahuje hodnoty do -35 °C, vďaka čomu spoľahlivo prezimuje vo všetkých oblastiach Slovenska. Z chorôb sa môže objaviť škvrnitosť listov alebo múčnatka, najlepšie sa im predchádza vzdušným stanovišťom a nepremokrenou pôdou. Ide o ker s minimálnymi nárokmi na starostlivosť, ktorý poskytuje celoročný dekoratívny efekt.

Autor: Lucie | Revízia: 10.9. 2026