Drieň biely 'Elegantissima' Cornus alba 'Elegantissima'

Podrobný popis

Drieň biely 'Elegantissima' - uvádzaný aj ako 'Argenteomarginata' alebo 'Sibirica Variegata', je opadavý okrasný kultivar východoázijského druhu rozšíreného od Sibíri cez severnú Čínu po Kórejský polostrov. V prírode druh osídľuje kroviny, okraje lesov a brehy vodných tokov s čerstvou až vlhšou pôdou. Kultivar vytvára hustý, vzpriamene rozložitý ker, ktorý bez pravidelného rezu dorastá približne do 2–3 m výšky aj šírky. Mladé výhony sú sýtočervené až purpurové a najvýraznejšie vynikajú od opadu listov do konca zimy. Vajcovité listy dlhé asi 5–10 cm majú sivozelený stred a nepravidelný krémovobiely lem. Na jeseň sa svetlé okraje sfarbujú do ružova a časť čepele prechádza do červených odtieňov. V máji a júni sa objavujú ploché kvetenstvá drobných krémovobielych kvetov, ktoré navštevuje opeľujúci hmyz. Po odkvitnutí sa môžu vytvoriť belavé až modrasté plody, ktoré nie sú určené na konzumáciu a slúžia ako potrava pre vtáky. 'Elegantissima' sa uplatní ako solitér, v skupinách, prírodných výsadbách, pri vode, na svahoch aj vo voľných živých plotoch. Dobre sa kombinuje s ihličnanmi, kalinami, tavoľníkmi a okrasnými trávami.

Drieň biely je opadavý ker, ktorý si získava pozornosť svojou výraznou farebnosťou a estetickým vzhľadom. Prirodzený areál rozšírenia drieňa bieleho siaha od severovýchodnej časti európskeho Ruska po Ďaleký východ, Japonsko, Mongolsko a severovýchodnú Čínu. Drieň biely je 1,5 až 3 m vysoký ker s charakteristickými červenými konármi, ktoré sú spravidla vzpriamené a rovné a vynikajú najmä v zime. Má oválne listy, ktoré sú v lete jasnozelené a na jeseň môžu prijať červené, oranžové či purpurové odtiene. Od mája do júna rozkvitá drieň biely drobnými bielymi kvetmi, ktoré tvoria výrazné kvetenstvo. Plody sú malé bobule, biele až modročierne, ktoré sú obľúbené u vtákov.

Pestovanie: Na pestovanie sa odporúča slnečné až polotienisté stanovište, pričom na plnom slnku býva sfarbenie listov najvýraznejšie. Drieň toleruje široké spektrum pôd, najlepšie však prospieva v hlinitej až hlinitopiesočnatej, mierne vlhkej pôde s dobrou drenážou. Znáša aj dočasne podmáčané podmienky, a preto sa využíva okolo jazierok či vo vlhších častiach záhrady. Reakcia pôdy môže byť približne od pH 6,0 do 7,5. Zalievanie je potrebné hlavne v prvom roku po výsadbe, neskôr rastlina dobre znáša aj obdobia sucha. Na zachovanie sýtočerveného zimného dreva sa skoro na jar vykonáva zmladzovací rez, pri ktorom sa časť starších výhonov odstraňuje pri zemi, čo podporí tvorbu mladých, farebných prútov. Ker sa vysádza od marca do októbra, v živých plotoch s rozostupmi približne 0,6-0,8 m medzi rastlinami, v skupinách sa používajú 2-3 ks na m². Mrazuvzdornosť bežne dosahuje hodnoty okolo -30 °C, vďaka čomu spoľahlivo prezimuje vo všetkých oblastiach Slovenska. Z chorôb sa môže objaviť škvrnitosť listov alebo múčnatka, najlepšie sa im predchádza vzdušným stanovišťom a nepremokrenou pôdou. Ide o ker s minimálnymi nárokmi na starostlivosť, ktorý poskytuje celoročný dekoratívny efekt.

Autor: Jana | Revízia: 27.07. 2026