Dráčik hartwegov 'Rubicunda' - Penstemon hartwegii 'Rubicunda' Penstemon hartwegii 'Rubicunda'

Podrobný popis

Dráčik hartwegov 'Rubicunda' - krásna a veľmi obľúbená trvalka, ktorá sa pýši predovšetkým svojimi krásnymi kvetmi. Kultivar je odvodený od mexického druhu Penstemon hartwegii, ktorý v prírode rastie na slnečných horských svahoch a v otvorených porastoch s rýchlym odtokom vody. V záhradách sa pestuje pre dlhé obdobie kvitnutia a čistý kontrast farby kvetov. Rastlina vytvára husto rozkonárený, vzpriamený trs s úzkymi kopijovitými listami stredne až tmavozelenej farby, ktoré môžu v miernej zime čiastočne pretrvať. Od júna do septembra sa na koncoch výhonov postupne otvárajú veľké rúrkovité kvety sýtočervenej farby s nápadným bielym hrdlom. Kvety navštevujú čmeliaky, včely a motýle, preto sa hodí aj do výsadieb podporujúcich opeľovače. V dospelosti dorastá približne do výšky 40–60 cm a do šírky 35–50 cm. V kompozícii pôsobí ako farebný bod medzi zelenolistými trvalkami, dobre sa spája s levanduľami, kocúrnikmi, šalviami, rudbekiami a s jemnými okrasnými trávami. Kvetné stonky sa využívajú aj do vázy, kde vynikne biele hrdlo na tmavočervenom okraji koruny.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a teplé, chránené miesto, kde v zime nezostáva pôda dlhodobo mokrá. Najvhodnejší je priepustný piesočnato-hlinitý až štrkovitý substrát s dobrou drenážou, s pH približne 6,5–7,8, často prospieva aj na mierne vápenitejšom podklade. Zalievanie je dôležité hlavne po výsadbe, po zakorenení rastlina znáša suchšie obdobia a premokrenie býva rizikovejšie ako krátkodobé sucho. Hnojenie sa udržiava striedme, vhodný je jarný kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo s nižším podielom dusíka, aby výhony zostali pevné a nevyťahovali sa. Po odkvitnutí sa porasty často zahusťujú miernym skrátením výhonov, hlbokému rezu do starého dreva sa treba vyhnúť, na konci zimy sa odstraňujú poškodené časti a ponecháva sa časť zelených výhonov pre rýchlejšie obrastanie. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do mája alebo od septembra do októbra, v rozostupoch 35–40 cm, teda približne 6–9 rastlín na m². Vyzreté rastliny v suchej, dobre drenážovanej pôde zvyčajne znášajú okolo -20 °C, v chladnejších polohách a pri čerstvej výsadbe sa osvedčuje ľahký kryt z čečiny alebo suchý minerálny mulč, ktorý udržiava koreňový krčok v zime vetraný. V nádobách býva nutná zimná ochrana koreňového balu a predovšetkým odvod prebytočnej vody, pretože premočený substrát zvyšuje riziko vymrznutia. Z chorôb sa pri vlhku môže objaviť hniloba koreňov alebo múčnatka, občas sa na mladých výhonoch vyskytujú vošky a v teplých letách aj roztočce.

Autor: Nikol | Revízia: 4.2. 2026