Darmera štítnatá - Peltiphyllum peltatum Peltiphyllum peltatum

Podrobný popis

Darmera štítnatá - mohutná podzemkatá trvalka z čeľade lomikameňovitých pochádzajúca zo západného pobrežia USA, kde rastie na brehoch horských potokov a v lužných lesoch severnej Kalifornie a juhozápadného Oregonu. Skoro na jar, ešte pred rašením listov, vyrastajú z hrubého podzemku chlpaté stvoly s guľovitými chocholíkmi drobných, hviezdicovitých kvetov v odtieňoch ružovej až bielej. Kvitnutie v našich podmienkach pripadá najčastejšie na apríl, v chladnejších polohách môže presiahnuť do mája. Po odkvitnutí sa rozvinú nápadné štítnaté listy na dlhých stopkách, často 40 – 60 cm široké, s laločnatým okrajom. Listové čepele bývajú stredne zelené, na jeseň sa často sfarbujú do červených tónov. Rastlina je bez tŕňov a bez výraznej vône, kvety poskytujú peľ aj nektár skorým opeľovačom. V záhrade sa uplatní ako solitéra aj v skupine, zvlášť pri jazierkach, pozdĺž potôčikov a v trvalkových partiách v tieni stromov. Pôsobivá je v kombinácii s papraďami, bohyškami (hostami), prvosienkami a astilbami, kde veľké listy vytvárajú pokojnú plochu a držia vlhkosť v pôde.

Pestovanie: Pre pestovanie sa osvedčuje pôda trvale vlhká až mokrá, hlbšia, humózna a dobre zásobená organickou hmotou. Reakcia môže byť mierne kyslá až neutrálna, približne pH 5,5 – 7,2, pričom vyšší obsah vápnika zvyčajne nevadí, ak je zaistená vlhkosť. Stanovište vyhovuje od polotieňa do tieňa, na plnom slnku prospieva hlavne pri vode a pri pravidelnej zálievke, inak sa objavuje spálenie okrajov listov. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, ideálne na jar alebo na začiatku jesene. Dospelé trsy mávajú približne 0,9 – 1,2 m na výšku v kvete a 1,0 – 1,5 m do šírky, preto sa ponecháva rozostup okolo 1 m, zhruba 1 rastlina na $m^2$. Mulč z listovky alebo kompostu pomáha udržať rovnomernú vlhkosť a v lete znižuje výkyvy teplôt. Hnojenie býva najjednoduchšie jarným prídavkom kompostu, prípadne pomaly rozpustným hnojivom pre trvalky. Po odkvitnutí sa kvetné stvoly zvyčajne odstraňujú, listy sa ponechávajú do jesene. Rastlina je mrazuvzdorná zhruba do -28 až -30 °C, citlivejšie bývajú skoré kvety pri neskorých mrazíkoch, preto je výhodné chránené mikroklíma mimo mrazových kotlín. Z chorôb sa môže objaviť škvrnitosť listov a hniloby podzemkov pri dlhodobom premokrení bez prúdenia vody, zo škodcov slimáky na mladé listy. Rozmnožovanie prebieha delením podzemkov na jar, pričom sadenice sa po delení zvyčajne ujímajú rýchlejšie v rovnomerne vlhkej pôde.

Autor: Nikol | Revízia: 4. 2. 2026