Cypruštek tupolistý 'Jan Dekker'

Podrobný popis

Cypruštek tupolistý 'Jan Dekker' - zakrpatený, širší vzpriamený kultivar cyprušteka tupolistého, druhu pochádzajúceho z japonských horských lesov. V prirodzenom biotope rastie hinoki na humóznych, dobre odvodnených pôdach v chladnejšej a vlhšej klíme, čo vysvetľuje jeho citlivosť na dlhé letné prísušky. Kultivar ‚Jan Dekker' sa vyznačuje jemnými šupinovitými ihlicami v plochých vejároch a nápadným sviežo žltozeleným vyfarbením mladých výhonov, ktoré zostávajú čitateľné po celý rok. Po 10 rokoch máva priemer okolo 0,5 m a výšku okolo 0,6 m, neskôr obvykle dorastá zhruba 1,5 – 2,0 m pri šírke 1,0 – 1,5 m, vždy však pomaly as kompaktnou korunou. V marci až apríli sa tvoria nenápadné peľové šištice, opelenie je vetrosnubné a na jeseň dozrievajú drobné okrúhle šišky 10–12 mm. Rastlina sa uplatní ako farebný akcent v predzáhradkách, vo vresoviskách aj v japonsky ladených kompozíciách, kde dobre ladí s javorovými kultivarmi, pierismi, azalekami a tmavozelenými tismi. Pri premnutí olistenie je zrejmá jemná živičná vôňa, ktorá je u hinoki typická, aj keď kvety nie sú nápadné. V kompozícii vytvára jemný prechod medzi svetlolistými kríkmi a kameňom, dobre sa kombinuje aj s modro srienistými borievkami a kostravami.

Cypruštek tupolistý je ihličnan pôvodom z Japonska, ktorý je v záhradníctve veľmi obľúbený pre svoj kompaktný rast, husté olistenie a dekoratívne guľovité či kužeľovité tvary. Tento druh je známy svojimi mäkkými, tupo zakončenými ihlicami, ktoré dávajú rastline charakteristický vzhľad a príjemnú textúru.Cyprus tupolistý dorastá v prírode do výšky okolo 20 metrov, v záhradných podmienkach býva menší a často sa pestuje v rôznych kultivaroch, ktoré majú odlišné tvary a farby. Ihlice sú tmavo zelené, krátke, husto usporiadané a šupinaté s tupým zakončením, čo je pre tento druh typické.Cyprus tupolistý je vhodný na použitie ako solitér, do skaliek, ihličnatých záhrad i ako súčasť živých plotov. Vďaka svojej nenáročnosti a atraktívnemu vzhľadu je ideálnou voľbou pre záhradníkov, ktorí hľadajú elegantný a vždyzelený ihličnan s príjemnou štruktúrou listov.

Pestovanie: Prospieva na slnku až v ľahkom polotieni, ideálne v závetrí. Zimný vietor a ostré zimné slnko zvyšujú riziko vysychania olistenie. Pôda vyhovuje humózna, priepustná a rovnomerne mierne vlhká, v ťažších íloch s drenážou. Odporúčané pH je približne 5,0–6,5. Výsadba sa vykonáva najčastejšie na jar (marec – máj) a na jeseň (september – október), kontajnerované rastliny sa ujímajú približne od marca do novembra pri zabezpečení zálievky. Zálievka je dôležitá prvej 2 sezóny a pri dlhšom suchu, v zime pomáha doplnenie vlahy pri obleve, dlhodobé premokrenie býva škodlivé. Hnojenie sa volí mierne, na jar pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany alebo kompost, vyššie dávky dusíka neskoro v lete zhoršujú vyzrievanie pletív. Rez sa obvykle nevyžaduje, vhodné je len ľahké tvarovanie mladých výhonov na jar po mrazoch a odstránenie poškodených vetiev, do starého dreva sa zle obnovuje. Mulč z ihličnatej kôry stabilizuje vlhkosť a teplotu koreňov. V nádobe sa používa kyslý, vzdušný substrát s drenážnou vrstvou a zimná ochrana koreňového balu obalom. Mrazuvzdornosť sa u druhu a bežných kultivarov pohybuje zhruba -23 až -29 °C, citlivejšie býva zimné vysušenie a neskoré jarné mrazy v mrazových kotlinách. Odolnosť voči suchu je po zakorenení stredná, dlhé prísušky môžu spôsobiť hnednutie šupín. Z chorôb sa môžu objaviť koreňové hniloby (fytoftora) pri zamokrení a hubovej škvrnitosti, zo škodcov hlavne roztočce. Odporúčané rozostupy sa volia podľa vzrastu kultivaru, zakrpatené typy obvykle 0,8–1,2 m, stredné 1,5–2 ma väčšie formy 2–3 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 16.01. 2026