Cypruštek Lawsonov 'Pygmaea Argentea'' Chamaecyparis lawsoniana 'Pygmaea Argentea'

Podrobný popis

Cypruštek Lawsonov 'Pygmaea Argentea' - známy aj pod synonymom 'Backhouse Silver', je historický britský kultivar vybraný v škôlke James Backhouse & Son v Yorku pred koncom 19. storočia. Patrí k veľmi pomaly rastúcim zakrpateným formám cyprušteka Lawsonovho. Spočiatku vytvára hustý guľovitý ker, s vekom sa habitus postupne mení na široko kužeľovitý. Po mnohých rokoch dorastá približne 1–2 m do výšky a okolo 0,8–1,2 m do šírky. Vätevky sú krátke, husto vetvené a usporiadané do jemných vejárikov. Základná farba šupinatého olistenia je modrozelená až šedozelená, zatiaľ čo konce mladých prírastkov sú krémovo žlté až striebro-biele. Najsilnejší kontrast sa objavuje pri jarnom a časnom letnom raste. Bielavé časti môžu na prudkom poludňajšom slnku vysychať, preto je vhodnejšie svetlé miesto s ľahkým pristienením počas najteplejšej časti dňa. Kultivar vynikne v skalničkách, vresoviskách, menších predzáhradkách, v kompozíciach s tmavozelenými ihličnancami aj ako solitér v nádobe. Drobné šišky nie sú hlavným okrasným prvkom.

Cypruštek Lawsonov- ihličnan pôvodom zo západných oblastí USA, ktorý je v záhradníctve veľmi obľúbený vďaka svojmu elegantnému vzhľadu, hustému olisteniu a širokej škále kultivarov s rôznymi tvarmi a farbami ihlíc. Tento druh je známy svojou rýchlejšou rastovou schopnosťou a variabilitou, čo umožňuje jeho využitie v rôznych typoch záhrad a krajinárskych úprav. Cypruštek Lawsonov dorastá v prírodných podmienkach do výšky 30 metrov, v záhradách však zvyčajne zostáva menší – od kompaktných zakrpatených foriem po stredne veľké stromy s výškou okolo 10–15 metrov. Ihličie je šupinaté, mäkké, často usporiadané v pravidelných radoch a môže mať zelené, modrozelené až žltozelené odtiene, v závislosti od konkrétneho kultivaru. Cypruštek Lawsonov sa využíva ako solitérny strom, v živých plotoch, skupinových výsadbách aj ako súčasť ihličnatých kompozícií. Vďaka svojej variabilite je vhodný ako do väčších záhrad, tak aj do mestských sadov a parkov. Vďaka nenáročnej údržbe a atraktívnemu vzhľadu je obľúbenou voľbou pre záhradkárov, ktorí hľadajú dekoratívny a pritom relatívne rýchlo rastúci ihličnan.

Pestovanie: Najvhodnejšie je slnečné stanovište až ľahký polotieň, ideálne v závetrí, pretože vysušujúci vietor zvyšuje riziko zasychania koncov a zimné slnko môže vo februári a marci podporiť výpar. Vhodnejšia je hlbšia, humózna a dobre propustná pôda s pH približne 5,0–6,5, bez dlhodobého premočenia. V ťažších pôdách sa odporúča drenážná vrstva a prímes hrubšieho pieska alebo štrku. Zálievka je dôležitá najmä v prvých dvoch rokoch a v zime pri holomrazoch, keď stálezelené dreviny ľahko vysychajú. Hnojenie postačuje mierne, najlepšie pomaly rozpustným hnojivom pre okrasné dreviny na jar, prípadne doplnené o kompost ako mulč. Rez sa obyčajne nevyžaduje, prípadné skrátenie výhonov sa vykonáva na jar a len do zelenej časti, aby nezostali holé vetvičky. Pestovanie v nádobe je možné u mladších rastlín, nádoba by mala mať dobrú drenáž a v zime sa chráni koreňový bal izoláciou. Mrazuvzdornosť vyzralých rastlín sa v našich podmienkach pohybuje približne do -25 °C, mladé výsadby prospievajú s mulčovaním a zimným tieňovaním. Najčastejším rizikom je fytoftórová hniloba koreňov v trvalo mokrej pôde, z živočišných škodcov sa môžu pri suchom vzduchu objaviť pavučnice a čapkovky. Pre solitérnu výsadbu sa odporúča rozstup približne 1,5–2,5 m podľa cieľovej šírky.

Autor: Kristína | Revízia: 07.09.2026