Cyklámen brečtanolistý

Podrobný popis

Cyklámen brečtanolistý - hľuznatá trvalka z čeľade Primulaceae pochádzajúca z oblasti Stredomoria a Balkánu, kde prirodzene rastie v riedkych listnatých lesoch, krovinách a na kamenistých svahoch. Druhové meno odkazuje na tvar listov pripomínajúcich brečtan. V podmienkach strednej Európy patrí k najspoľahlivejším jesenne kvitnúcim cyklámenom. Kvety sa objavujú od augusta do októbra, často ešte pred plným rozvinutím listov, a majú jemné ružovo-biele sfarbenie s typicky spätne ohnutými korunnými lístkami. Po odkvitnutí vyrastajú dekoratívne, tmavo zelené listy s výraznou striebristou kresbou, ktoré pretrvávajú cez zimu a zvyšujú okrasnú hodnotu stanovišťa aj mimo hlavnej sezóny. Rastlina dorastá približne do 10-15 cm výšky a postupne sa rozrastá do nízkych, prirodzene pôsobiacich porastov. V záhrade sa uplatňuje predovšetkým ako pôdopokryvná trvalka do podrastov, pod kríky a stromy, do tienistých skaliek alebo prírodne ladených záhonov. Všetky časti rastliny sú pri požití jedovaté.

Pestovanie: Prospieva na stanovištiach v polotieni až tieni, ideálne pod opadavými drevinami, kde má dostatok svetla v období rastu a suchšiu pôdu počas letného pokoja. Pôda by mala byť dobre priepustná, humózna a skôr suchšia, s neutrálnym až slabo zásaditým pH. Ťažké, zamokrené pôdy zvyšujú riziko hniloby hľúz, preto je vhodná drenáž alebo prímes štrku. Výsadba hľúz prebieha najčastejšie od septembra do októbra, približne 3-5 cm hlboko. Počas aktívneho rastu a kvitnutia sa odporúča mierna zálievka, zatiaľ čo v letnom období vegetačného pokoja je vhodné udržiavať pôdu skôr suchšiu. Druh je plne mrazuvzdorný, dobre zakorenené rastliny znášajú teploty približne do -20 ° C bez nutnosti zimnej ochrany. Rez nie je potreba, odkvitnuté kvetné stvoly sa môžu ponechať až do dozretia semien, ktoré prispievajú k prirodzenému rozširovaniu porastu. Pri vhodných podmienkach je rastlina dlhoveká, stabilná a nenáročná, iba v nadmerne vlhkom prostredí sa môžu výnimočne objaviť hubové choroby.

Viac na: Návod na pestovanie cibuľovín

Autor: Jana | Revízia: 13.1. 2026