Chryzantéma 'Paul Bossier' - Chrysanthemum indicum 'Paul Bossier' Chrysanthemum 'Paul Bossier'

Podrobný popis

Chryzantéma 'Paul Bossier' - kultivar 'Paul Bossier' sa v európskych katalógoch uvádza aj ako 'Paul Boissier' a niekedy pod starším rodovým menom Dendranthema. V literatúre býva spájaný so šľachtením Amosa Perryho z polovice 20. storočia. Rastlina vytvára kríkovitý, trsnatý habitus s čiastočne drevnatejúcou bázou a pri dobrom vyzretí stoniek drží tvar aj bez opory. Dospelé rastliny dorastajú spravidla do 0,6 – 1,0 m na výšku a okolo 0,5 m do šírky, tempo rastu je stredné. Listy sú tmavozelené až sivozelené, hlboko laločnaté a po pošúchaní jemne aromatické. Od septembra do novembra nesie na koncoch výhonkov úbory bronzovej až medeno-oranžovej farby, poloplné až plné, zvyčajne s priemerom okolo 5 cm. Pri dokvitaní sa kvety viac otvárajú a môžu ukázať stred, takže výsadba nepôsobí ťažko ani v neskorom svetle. Pevnejšie stonky dávajú kvetom dobrú výdrž vo váze a jesenný záhon udržia čitateľný až do prvých mrazov. Neskoré kvitnutie poskytuje peľ aj nektár včelám, čmeľom a pestriciam v období útlmu väčšiny trvaliek. V kompozíciách pôsobí prirodzene vedľa okrasných tráv, rozchodníkov, rudbekií, astier a krov s jesenným sfarbením, kde medený tón plynule nadväzuje na žlté a vínové odtiene sezóny.

Pestovanie: Najlepšie prosperuje na plnom slnku, v teplejších polohách znáša aj ľahký polotieň, kde však môže mierne predĺžiť výhony. Vyžaduje priepustnú, humóznu pôdu so stabilnou vlhkosťou, bez dlhodobého zamokrenia, odporúča sa pH približne 6,0–7,5. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v záhone sa osvedčuje rozostup 25–30 cm, čo zodpovedá asi 9–12 ks na m². V čase intenzívneho rastu prospieva pravidelná zálievka a prihnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce trvalky, v nádobách je vhodná drenážna vrstva a častejšia kontrola vlahy. Pre kompaktný tvar sa v praxi používa skrátenie výhonov na prelome mája a júna, ktoré podporia vetvenie a viac pukov. Odkvitnuté kvetenstvo sa môžu priebežne odstraňovať, hlavný strih sa vykonáva až na jar, kedy suché stonky chránia srdiečko trsu. Vyzreté rastliny bývajú mrazuvzdorné zhruba do -23 °C, napriek tomu sa v kontinentálnej klíme SR osvedčuje zimný mulč, najmä v prvom roku po výsadbe a pri ľahších pôdach. Nádoby sa spravidla prezimujú v závetrí, aby koreňový bal nepremŕzal opakovane. Pri zahustení a vlhkom počasí sa môže objaviť múčnatke alebo škvrnitosti listov, niekedy aj vošky, preventívne pomáha vzdušná výsadba a zálievka ku koreňom. Rastlina znáša krátke prísušky, ale najlepšie kvitne pri rovnomernej vlhkosti. V zime sa oplatí vyhnúť sa miestam s ľadovým výparom a zimným podmáčaním, ktoré býva častejšou príčinou úhynu ako samotný mráz.

Autor: Nikol | Revízia: 20.2. 2026