Chryzantéma 'Clara Curtis' - Chrysanthemum indicum 'Clara Curtis'

Podrobný popis

Chryzantéma 'Clara Curtis' - krásna trvalka často uvádzaná aj ako Chrysanthemum × hortorum patrí medzi vytrvalé jesenné trvalky odvodené od východoázijských druhov, ktoré sa v Európe aj Severnej Amerike dlhodobo šľachtili pre pravidelné kvitnutie na konci sezóny. Kvetenstvo je úbor typický pre čeľaď hviezdicovitých, kde jazykovité a trubkovité kvety spoločne vytvárajú kompaktný „kopretinový“ tvar. Kultivar 'Clara Curtis' vytvára hustý, dobre vetvený trs zhruba 60-80 cm vysoký a 50-70 cm široký. Tmavozelené, plytko laločnaté listy sú na pevných stonkách a pri premnutí môžu slabo aromaticky voňať, takže rastlina pôsobí plne aj mimo doby kvetu. Od septembra do októbra sa postupne otvárajú ružové úbory, často okolo 5–7 cm v priemere, s mäkším, ľahko marhuľovým podtónom. V jesennom svetle farba nepôsobí krikľavo, skôr ako teplý akcent medzi trsmi tráv a zrejúcimi semenníkmi trvaliek. Kvety poskytujú neskorý nektár a peľ včelám aj ďalším opeľovačom a vo váze vydržia najlepšie pri reze v plnom otvorení. Vo výsadbe sa osvedčuje s rozchodníkmi, strapatkami, hviezdnicami a okrasnými trávami, v predpolí kríkov podčiarkne štruktúru záhonu, pri cestách vytvorí prehľadný okraj, ktorý vynikne aj za rannej rosy.

Pestovanie: Najlepšie prosperuje na plnom slnku, v teplejších polohách znáša aj ľahký polotieň, kde však môže mierne predĺžiť výhony. Vyžaduje priepustnú, humóznu pôdu so stabilnou vlhkosťou, bez dlhodobého zamokrenia, odporúča sa pH približne 6,0–7,5. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, v záhone sa osvedčuje rozostup 25–30 cm, čo zodpovedá asi 9–12 ks na m². V čase intenzívneho rastu prospieva pravidelná zálievka a prihnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce trvalky, v nádobách je vhodná drenážna vrstva a častejšia kontrola vlahy. Pre kompaktný tvar sa v praxi používa skrátenie výhonov na prelome mája a júna, ktoré podporia vetvenie a viac pukov. Odkvitnuté kvetenstvo sa môžu priebežne odstraňovať, hlavný strih sa vykonáva až na jar, kedy suché stonky chránia srdiečko trsu. Vyzreté rastliny bývajú mrazuvzdorné zhruba do -23 °C, napriek tomu sa v kontinentálnej klíme SR osvedčuje zimný mulč, najmä v prvom roku po výsadbe a pri ľahších pôdach. Nádoby sa spravidla prezimujú v závetrí, aby koreňový bal nepremŕzal opakovane. Pri zahustení a vlhkom počasí sa môže objaviť múčnatke alebo škvrnitosti listov, niekedy aj vošky, preventívne pomáha vzdušná výsadba a zálievka ku koreňom. Rastlina znáša krátke prísušky, ale najlepšie kvitne pri rovnomernej vlhkosti. V zime sa oplatí vyhnúť sa miestam s ľadovým výparom a zimným podmáčaním, ktoré býva častejšou príčinou úhynu ako samotný mráz.

Autor: Nikol | Revízia: 22.1. 2026