Chrastavec macedónsky 'Red Knight' - Knautia macedonica 'Red Knight'

Podrobný popis

Chrastavec macedónsky 'Red Knight' - balkánska trvalka z okrajov lesov, lúk a kamenistých strání, cenená pre dlhé kvitnutie a prirodzený, „lúčny“ vzhľad. Kultivar 'Red Knight' patrí k farebne ustáleným typom a nesie sýto vínovo až purpurovo červené úbory, ktoré v záhone vytvárajú jasný rytmus a dobre kontrastujú so striebristým olistením aj jemnými trávami. Z prízemnej ružice laločnatých, zelených listov vyrastajú štíhle, vetvené stonky, na koncoch ktorých sa od júna do septembra objavujú kvetenstvo s priemerom zhruba 3–4 cm. Dospelý trs máva približne 60–80 cm na výšku a 50–60 cm do šírky. Vôňa býva jemná až nevýrazná, výraz tvorí tvar a farba kvetov. Kvety poskytujú nektár a peľ a patria k vyhľadávaným rastlinám pre včely, čmeliakov i motýle. Uplatnenie nachádza v prírodných a prérijných záhonoch, v predzáhradkách aj medzi okrasnými trávami, kde sa dobre kombinuje s strapatkami, rebríčkami, rozchodníkmi, šantou alebo šalviami. Stonky sa osvedčujú v reze a po odkvitnutí môžu zostať dekoratívne aj semenníky, najmä v zimných kompozíciách. Rastlina býva trochu krátkoveká, v záhradách sa však často udržuje vďaka samovýsevu.Je ceneným prírastkom do záhradných kompozícií vďaka svojim atraktívnym kvetom a ľahkej starostlivosti. Jeho sýto červené kvetenstvo priťahuje pozornosť a prispieva k rozmanitosti a kráse záhradného priestoru.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku v priepustnej, skôr suchšej až čerstvej pôde. Vyhovujú mu hlinitopiesčité, štrkovité aj vápenité substráty, na ťažších íloch sa osvedčuje primiešanie hrubého piesku a štrku. Vhodné pH sa pohybuje približne v rozmedzí 6,5 – 8,0. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe av prvom roku, neskôr znáša krátkodobé sucho. Dlhodobé premokrenie v zime zvyšuje riziko zahnívania krčkov, preto pomáha drenáž a ľahký štrkový mulč. Hnojenie sa obvykle drží striedme, na jar postačuje kompost alebo malé množstvo pomaly rozpustného hnojiva. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra podľa počasia, veľmi vhodný býva aj jesenný termín. Na zapojenie porastu sa počíta s rozostupmi okolo 40–50 cm, teda približne 5–7 rastlín na m², v prírodných výsadbách sa často používajú skupiny po 3–7 kusoch. Pestovanie v nádobe je možné vo väčšom kvetináči s drenážou, kde sa uplatní minerálna prímes a pravidelnejšia zálievka. Odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev predlžuje tvorbu ďalších pukov a obmedzuje samovýsev. Na konci zimy, najčastejšie vo februári až marci, sa nadzemná časť obvykle zrezáva nízko k ružici a trsy je možné po niekoľkých rokoch zmladiť delením. Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach pohybuje približne do −25 °C pri dobrom odvodnení. Z chorôb sa môže objaviť múčnatka, zo škodcov vošky, najmä v hustých a prehnojených výsadbách.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.01. 2026