Choisie/mexický pomarančovník 'Greenfingers'

Podrobný popis

Choisie/mexický pomarančovník 'Greenfingers' - vždyzelený ker z čeľade routovitých, ktorého botanický druh pochádza z horských oblastí Mexika, kde sa prirodzene vyskytuje v riedkych lesoch a na ich okrajoch. Kultivar 'Greenfingers' bol vyšľachtený vo Veľkej Británii s cieľom dosiahnuť kompaktnejší rast, jemnejšiu štruktúru olistenie a lepšiu použiteľnosť v menších záhradách a nádobách. Ker dorastá približne 0,8-1 m výšky a obdobnej šírky, rastie pomaly až stredne rýchlo a vytvára hustý, pravidelne guľovitý habitus bez nutnosti častého rezu. Listy má dlanite zložené, tvorené úzkymi, štíhlymi lístkami s hladkým okrajom, sýto zelenej farby a lesklého povrchu. Pri premnutí uvoľňujú výraznú citrusovú vôňu, typickú pre rod Choisya. Kvitnutie nastáva v apríli až máji, kedy sa na koncoch výhonov objavujú menšie chocholíky bielych kvetov s priemerom 3-4 cm. Kvety sú jemne vonné, s pomarančovým nádychom a atraktívne pre včely a ďalšie opeľujúce hmyz. Vďaka celoročnému olistenie má ker výraznú estetickú hodnotu aj mimo obdobia kvetu. V záhradnej kompozícii sa uplatňuje ako solitéra, v nízkych kríkových skupinách, pozdĺž ciest alebo v kombinácii s okrasnými trávami a trvalkami s jemnou textúrou listov. Veľmi dobre sa hodí aj na pestovanie v nádobách na chránených terasách a balkónoch.

Pestovanie: Pestuje sa na svetlom stanovisku s rozptýleným slnkom alebo v ľahkom polotieni, ideálne na chránenom mieste bez studených zimných vetrov. Plné slnko je vhodné iba pri dostatočnej pôdnej vlhkosti, inak môže dochádzať k svetlaniu listov. Pôda sa odporúča humózna, priepustná, s dostatočnou drenážou a mierne kyslou až neutrálnou reakciou, optimálne v rozmedzí pH 6,0-7,0. Ťažké, trvalo zamokrené pôdy nie sú vhodné, pretože podporujú zahnívanie koreňov. Zálievka má byť pravidelná najmä v prvých rokoch po výsadbe a počas suchých období, pôda by však nemala zostávať dlhodobo premokrená. Hnojenie sa vykonáva na jar pomaly rozpustnými hnojivami pre okrasné kríky alebo vždyzelené dreviny, prípadne vyzretým kompostom. Rez obvykle nie je nutný, ker si udržuje kompaktný tvar prirodzene, prípadné skrátenie výhonov sa vykonáva po odkvitnutí. V chladnejších oblastiach SR sa odporúča zimná ochrana koreňového systému mulčom. Mrazuvzdornosť sa pohybuje približne do -15 °C, mladé rastliny sú citlivejšie. Na pestovanie v nádobách sa volia objemnejšie kontajnery s drenážnou vrstvou, pričom prezimovanie prebieha na chránenom mieste s obmedzenou zálievkou. Krík je všeobecne zdravý, choroby sa objavujú výnimočne, najčastejšie pri nevhodných pôdnych podmienkach.

Autor: Jana | Revízia: 18.12.2025