Choisia/mexický pomarančovník SUNDANCE 'Lich' Choisya SUNDANCE 'Lich'

Podrobný popis

Choisia/mexický pomarančovník SUNDANCE 'Lich' - známa tiež ako Mexican Orange Blossom. Vždyzelený ker z čeľade rutovité, príbuzný citrusom a pôvodom nadväzujúci na horské lesy Mexika. Kultivar je cenený hlavne pre farbu olistenia: trojpočetné, lesklé listy rašia citrónovožlto až zlatožlto a pri pošúchaní voňajú po citrusovej silici, počas leta sa tón môže zjemniť do žltozelenej. Habitus je prirodzene guľovitý, hustý, s pomalším až stredným rastom, v dospelosti obvykle 1,5 – 2,5 m vysoký aj široký. V apríli a máji sa objavujú chocholíky bielych, hviezdicovitých kvetov s veľkosťou okolo 2,5 – 3 cm, vôňa pripomína pomarančovníkový kvet. Počas teplého leta sa často objaví slabšia jesenná vlna kvitnutia v septembri. Kvety vyhľadávajú včely aj ďalšie opeľovače a ker pôsobí dekoratívne aj v zime vďaka stálemu olisteniu. Rastlina obsahuje aromatické látky typické pre rutovité a pri požití môže byť mierne jedovatá, v záhrade sa však pestuje bežne ako okrasný kultivar do záhonov, predzáhradiek aj nádob. Mladé výhonky môžu mať jemne načervenalý nádych a pri dotyku uvoľňujú citrusovú vôňu. Rastlina nie je len esteticky príťažlivá, ale ponúka aj príjemnú, osviežujúcu arómu, ktorá vnesie do Vášho vonkajšieho priestoru nádych exotiky.

Pestovanie: V našich podmienkach sa mexický pomarančovník (Choisya) pestuje najistejšie na plnom slnku až v ľahkom polotieni, vždy v teplom závetrí s mikroklímou pri stene alebo medzi kermi, pretože zimný vietor a zimné slnko zvyšujú vysychanie listov. Pôda je vhodná humózna, výživná a hlavne priepustná, v ťažších íloch sa odporúča drenážna vrstva štrku a primiešanie piesku, aby korene v zime nestáli vo vode. Optimálna reakcia je mierne kyslá až neutrálna, približne pH 6,0 – 7,5, tolerované býva aj slabo vápenaté podložie pri dobrom odtoku. Výsadba vychádza najlepšie na jar (marec – máj), prípadne na začiatok jesene (september), aby ker do zimy zakorenil. Zálievka je dôležitá prvé 1 – 2 sezóny a počas dlhého letného sucha, staršie kry znášajú krátke prísušky, ale pri úplnom preschnutí zhadzujú časť listov. Hnojenie sa rieši kompostom na jar alebo pomaly pôsobiacim hnojivom, v nádobe sa pridáva v menších dávkach. Rez sa vykonáva po jarnom kvitnutí ľahkým skrátením odkvitnutých výhonkov, hlboké zmladenie do starého dreva sa zvyčajne neosvedčuje. Mulč z listovky alebo kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy a chráni koreňový krčok. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza zhruba –15 až –18 °C, mladé kry a rastliny v nádobách sú citlivejšie. V nádobe je dôležitý objem aspoň 30 – 40 l, drenáž a zimná ochrana koreňov, vhodné je prezimovanie na chránenom mieste s obmedzenou zálievkou. Pre radovú výsadbu sa volia rozostupy približne 0,8 – 1,2 m, pre solitér a skupiny 1,2 – 1,8 m. Z problémov sa môžu objaviť vošky a štítničky, pri premokrení hniloby koreňov a škvrnitosti listov, prevenciou je vzdušné stanovište, drenáž a neprehnojovanie dusíkom.

Autor: Kristýna | Revízia: 25.02. 2026